Viete, kde by ste v stredovekom Uhorsku mohli vidieť levy a žirafy? Ak by ste žili za panovania správneho panovníka, tak v Budíne. A slona? Možno aj na Bratislavskom hrade.
Exotické zvieratá v stredovekej Európe netvorili súčasť bežného života. Väčšina generácií o nich nepočula a hlavne ich nevidela. Vedomosti o nich však existovali – vďaka Biblii. Prítomnosť exotických zvierat v stredovekej Európe sa obmedzovala takmer výlučne na kráľovské dvory. Levy, žirafy a nosorožce boli v Európe výnimočnými diplomatickými darmi, dôkazom mocenských záujmov, prestíže a bohatstva tej-ktorej dynastie. Tieto zvieratá boli veľmi drahé a ich chov si vyžadoval taktiež nemalé výdavky a starostlivosť. Bežný človek ich mohol prinajlepšom stretnúť pri ich prevoze krajinou, lebo veľké zvieratá cez krajinu väčšinou preháňali, menšie prevážali na vozoch. Záujem o tieto tvory sa v Európe zväčšil počas križiackych výprav, keď sa do fyzického kontaktu s nimi dostalo viacero Európanov, a ešte neskôr, v období zámorských objavov, kedy ich privážali ako dôkaz bohatstva a exotickosti dobytých území, aby svedčili o moci panovníka.
Napriek tomu isté vedomosti o nich boli prítomné aj medzi obyčajnými ľuďmi. Európa v období stredoveku bola kresťanská a Sväté písmo tvorilo základ každého, aj svetského, vzdelávania. A prostredníctvom biblických príbehov sa dostávali k obyčajným veriacim. Niektoré zo zvierat boli zobrazené aj na nástenných maľbách kostolov. Medzi takéto zvieratá patria napríklad levy, ťavy a slony. A niekoľko týchto exemplárov sa dostalo aj na Uhorsko, mimoriadne aj na územie Slovenska.
Exotické zvieratá z Biblie na Uhorsku
Lev bol v stredoveku veľmi častým motívom, ktorý sa vyobrazoval na erboch popredných rodín s biblickými koreňmi. Napríklad v príbehu Samsona je spomenutý v súvislosti s mladosťou kráľa Dávida ako zviera, ktoré hrdina porazil. Aj prorok Daniel bol hodený do jamy levovej, kde ho zachránil Boží zásah. Súčasne bol aj prívlastkom kmeňa Júdu, z ktorého pochádzal Kristus. Súčasne ho spomínajú svätý Peter aj Pavol v podobe diabla-nepriateľa. Z Uhorska máme údaje o tom, že levy boli fyzicky prítomné vo zverincoch Ľudovíta Veľkého a Mateja Korvína. Predpokladá sa, že levy mal aj cisár Žigmund Luxemburský. Ten, mimochodom, mal v Budíne zriadený exotický zverinec, v ktorom sa pravdepodobne vyskytovala aj žirafa, získaná od mesta Norimberg ako dar. Dvorný historiograf Mateja Korvína, Antonio Bonfini, vo svojom životopise kráľa Mateja aspoň poznamenáva, že v deň, keď kráľ Matej zomrel vo Viedni, skonali aj jeho obľúbené dva levy chované v Budíne.
Trochu iná bola situácia s ťavami. Známe boli aj z Biblie, napríklad patriarcha Jakub vlastnil stáda tiav a Ján Krstiteľ nosil šaty z ťavej srsti. Ježiš v známom prirovnaní: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva,“ (Lk 18, 25) tiež spomína toto zviera. Ťavy pravdepodobne neboli neznáme ani medzi staromaďarskými kmeňmi, ktoré prišli zo stepnatých krajín Ázie, kde je ťava dvojhrbá rozšírená. Výskyt tiav na území Uhorska však archeologické vykopávky nedokazujú. Máme však informáciu o tom, že v roku 1189 uhorský kráľ Belo III. vodcovi križiakov, rímsko-nemeckému cisárovi Fridrichovi Barbarossovi, daroval tri ťavy.
Ťavy sa na územie Uhorska dostávali aj počas tureckej okupácie a mohli s nim mať skúsenosti aj obyvatelia Slovenska. Svedčí o tom fakt, že z obdobia útoku na Viedeň v roku 1683 sa neďaleko Viedne našla kostra ťavy, ktorá, pravdepodobne, slúžila v tureckej armáde. Rovnako prostredníctvom Turkov sa v Uhorsku objavovali aj leopardy (minimálne ich kožušiny).
V druhej časti článku si budete môcť prečítať kuriózny príbeh prvého slona na území dnešného Slovenska.
