Čipovanie psov, mačiek a fretiek na Slovensku už je povinné

Od 1. novembra 2011 vstúpil do platnosti zákon o veterinárnej starostlivosti (zákon č. 39/2007 Z. z.), ktorý upravuje povinnosti chovateľov a majiteľov psov o trvalej identifikácií čipom, alebo tetovaním. Týka sa to psov, mačiek a fretiek. Priznám sa, že nech už som čítal kadečo a prešiel rôzne miesta, ako majiteľ psa som sa informáciu dozvedel len náhodou. Žiadna kampaň, informácia, články na viditeľných miestach. Informácia je u veterinárov. Všetky narodené zvieratká po spomínanom dni čaká povinná identifikácia, samozrejme na náklady majiteľa zvieratka. Tetovanie je dokonca platné len v prípade, že ho zvieratko má vykonané pred 3. júlom 2011. Nie je u neho potrebný ďalší identifikátor a tak sa môže vyhnúť čipu. Čo je zvláštne a neprekvapivo to vychádza z pod rúk našich bývalých zákonodarcov, psík testovaný po 3. júli už potrebuje aj čip. Zviera je tak dva krát nositeľom identifikátora, absolventom nie bežnej návštevy veterinára a to len pre dátum. Zvieratá narodené pred 1. 11. 2011 majú čas na čipovanie v prechodnom období 30. 9. 2013

Prečo čipovať?
Čipovanie psov alebo iných spoločenských zvierat má svoje plusy aj mínusy. Samozrejme nasledovné príklady sú už len konkrétnymi situáciami, ktoré bližšie predstavia možnosti čipovania. Ako hlavný plus čipovania je možnosť identifikácie zvieraťa, pokiaľ sa zabehne, stratí, alebo ho majiteľ nechá v lese. Ďalším plusom je schopnosť identifikovať, komu psík patrí, napríklad však aj v prípade, že je psík v útulku. Tu sa môže objaviť jedno mínus, že psík z útulku, ak sa stratí a opäť ocitne v útulku, pre odovzdávanie osobných údajov majiteľa môže mať práve on postih, pre možné obvinenie, že sa o psa nestaral, alebo ho zanedbal. Pritom o zanedbanie sa mohla postarať ulica. Po čipovaní vzniká majiteľom starosť navyše – v prípade zabehnutia alebo odcudzenia zvieratka by mali o tejto informácií upovedomiť aj políciu, rovnako ako veterinára. Na druhej strane v prípade objavenia psíka pri prehliadke u iného veterinára je možné nájsť pôvodného majiteľa. Čipovanie poslúži aj na vypátranie zodpovedného majiteľa za psa, ktorý spôsobí škodu, pohryzie, alebo zabije. Zhruba môžeme plusy zhodnotiť ako väčšinové, kým mínusy sú skôr pre nezodpovedných majiteľov.

Ako sa čipuje
Mikročip pre spoločenské zviera nie je ničím, čo by zvládol hocikto doma. Zodpovedný za aplikovanie mikročipu je veterinár. Ten aplikuje v oblasti ľavej strany krku o niečo hrubšou ihlou malý čip veľký len asi pol centimetra, pričom každý jeden čup je vybavený špeciálnym jedinečným číselným identifikátorom. Technicky celé zariadenie funguje veľmi jednoducho. Čip nepotrebuje žiadnu energiu, ani dobíjanie. Aktivuje sa výhradne len pri použití špeciálnej čítačky čipového kódu. Čítačka pri pokuse číslo prečítať sa spojí s útrobami čipu, ktorá vďaka slabému prenosu z čítačky získa časť energie, vďaka ktorej do čítačky pošle číslo. Na čítačke sa následne zobrazí celé číslo.
Kód sa zaznamenáva do centrálneho registra spoločenských zvierat www.CRSZ.sk
K mikročipu získava majiteľ zvieraťa pre neho aj pas, tzv. petpassport. Aká je však cena čipovania nemožno povedať celoplošne, pohybuje sa aj od spôsobu, akým sa čipovanie vykonáva. Cena sa pohybuje miestami okolo 25 EUR, inde aj 30 EUR, prípadne viac. Hromadné čipovanie býva v obciach možnosťou, ako v budúcnosti získať čipovanie za výhodnú cenu, aspoň to hovoria odhady chovateľov. K hromadným čipovaním obecných psov by pritom malo v priebehu roka dôjsť na rôznych miestach Slovenska, taktiež odhadujú chovatelia. Psy, ktoré nie sú čipované teraz by to mali napraviť v priebehu dvoch rokov od vstupu zákona do platnosti.

Nastáva problém
Ako sa všetko byrokratizuje a všetko sa chce evidovať, vzniká vždy aj problém. Na bežnej dedine sa narodia šteniatka, ktoré sa potom rozdávajú medzi susedov a priateľov. Chudobnejší obyvatelia a majitelia psov, pokiaľ im vzniká povinnosť platiť 30 EUR za čipovanie len jedného šteniatka, s nimi môžu skoncovať akokoľvek. Fakt, o ktorom mnohí vedia ale sa radšej nad ním nepozastavujú, je zabíjanie malých, ktoré môže ešte stúpnuť, ak bude nečipovaný pes dôvodom na zákonný trest. Dokonca by teoreticky mohlo zaniknúť to, že si niekto len tak osvojí zatúlaného psa. Samozrejme, je to len vecou toho, čo bude vymyslené na tých, čo držia nečipovaného psa. Či už úmyselne, alebo neúmyselne. Nerieši sa ani to, že pes, ktorý je už starý a pre chorľavenie majitelia čakajú jeho pokojné dožitie niekde doma, je prakticky zbytočné čipovať. 30 € vyletí doslova von oknom, ak o mesiac či dva psík uhynie. Susedova fretka prežíva priemerný vek fretky už o 3 roky, jej úhyn môže prísť kedykoľvek, hoci si jej chovateľ nechce nič priznať. Jeho názor na čipovanie je príliš vulgárny na to, aby sadal prepísať do článku. Za 30 EUR si vie predstaviť parádne krmivo na celý rok. Ako pre nezamestnaného, je to priveľa a taktiež sa môže stať, že mu jeho zviera uhynie pokojne o týždeň po čipovaní. Sú to však úproblémy a situácie, ktoré nezaujímali nikoho ani v iných krajinách pri zavádzaní čipovania a už vôbec sa na ne nebude brať ohľad na jednoduchom Slovensku.

Ďalším problémom je nechuť majiteľov čipovať vlastné zvieratká. Láska voči nim je často dôvodom, prečo ľudia čipovanie odmietajú. Áno, čipovanie môže byť bolestivé, najmä pre malé zvieratká, avšak ide o bolesť, ako pri mnohých iných zákrokoch a v žiadnom prípade by zviera nemalo mať trvalé následky. Najmä ak je v rukách veterinára. Ak majiteľ psa odmietne psa začipovať, zákon mu prikazuje majiteľa nahlásiť na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu.

Aktualizácia: december 2013
Po novom bol tento kontroverzný zákon zrušený a povinnosť čipovať domáce zvieratká padá.