Už je to nejaký čas čo bratislavská MHD na väčšinu svojich autobusov nalepila nálepku žltej hlavičky smajlíka žiadajúcej o pustenie na vozovku. Nálepka umiestnená tak, aby ju každý vodič videl a mohol tak reagovať pustením autobusu od zastávky na cestu, sa prehliadnuť ani nedá. Aj preto, že vlastne svojim riešením nie je typická pre podnik ako MHD. Nálepka je totiž ladená skôr do zábavných, povedzme detských farieb a grafiky. Beriem to ako oživenie autobusov, hoci len odzadu.
Minuli sa účinku, alebo nie?
Je známe, že vodiči majú občas problém sa dostať s veľkým autobusom na cestu. Vtedy len dúfajú, že sa medzi vodičmi v jazdnom pruhu nájde chápajúci, alebo len slušný vodič. Snahu uľahčiť autobusom a trolejbusom návrat na cestu má podporiť nálepka, na ktorú niektorí vodiči naozaj zareagovali. Počas posledných dvoch týždňov sme zámerne reagovali aj my. Púšťali sme vodičov MHD, keď takúto situáciu premávka priniesla, alebo sledovali iné pustenia iných vodičov za prostriedkom hromadnej dopravy. Čo si budeme hovoriť, každý vodič to pozná a každý vodič vie poďakovať za pomoc na ceste aspoň servisnými blikačkami. Poznajú to aj vodiči MHD a tak sme sa zamerali na to, či keď to nálepkou začína, či to končí aj uznaním a poďakovaním po naplnení smajlíkovej prosby.
Niekto áno, niekto nie
Z vodičov, ktorých sme pustili my, alebo vodiči osobných áut pred nami v čase premávky v hlavnom meste, bola presná polovica tých, ktorí vedeli nejako reagovať. Vodiči osobných áut musia neraz celkom zastaviť a počkať, kým sa kolos presunie a naberie rýchlosť. Neraz je to vodič, ktorý zastaviť ani nemusel, no má pochopenie pre problematický výjazd zo zastávok. Zapôsobí celkom milo a vďačne, keď vodič stlačí to jedno tlačidlo na čo i len sekundu. Dá tým pádom tomu za ním najavo, že je vďačný, všimol si toho vodiča, dáva tiež najavo, že si váži určitú spoluprácu na ceste. Presná polovica z 12 sledovaných prostriedkov hromadnej dopravy dokázala reagovať a jednoduchým servisným blikom „poďakovala“, z čoho dvaja vodiči namiesto zablikania cez okienko poďakovali rukou.
Nehovorme o povinnosti „ďakovať“, to v žiadnom prípade nie je nikto povinný. Avšak aj nepísané pravidlá sú určitou tradíciou a kultúrou na cestách. Keď už ale vodičov autobusy žiadajú o ohľaduplnosť žltými nálepkami, nemohli by aj sledovať a reagovať na túto premávkovú „pomoc“? Nie každá zažitá situácia bola úplne hladká. Boli aj také, kedy vodič ani nemohol vyjsť a ďalší mu pomohli. Chýbala ruka z okna, gesto vďaka, akéhosi uznania. Iní zas úplní opak.
Comments are closed.