Napriek tomu, že je to veľmi dávna doba, už v starovekom Babylone, kde sa zrodili prvé rozsiahle mestá, zložité zavlažovacie systémy a monumentálne stavby, existovali pravidlá, ktoré dnes nazývame bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Hoci nemali svoje špecifické pomenovanie, ich účel bol jasný: chrániť životy a majetok. A neboli to len odporúčania, pretože ich porušenie mohlo mať fatálne následky, dokonca až v podobe trestu smrti.
Pravidlá bezpečnosti staršie ako väčšina profesií
Súčasné technológie, akými sú napríklad používané špeciálne zdvižné plošiny pri údržbe fasád, si vyžadujú podrobné bezpečnostné postupy. Nutnosť zaistiť bezpečnosť nie je však vynálezom priemyselnej revolúcie.
Prvé náznaky regulácie pracovných rizík sú staré ako samotná organizovaná práca. Akonáhle ľudia začali spolupracovať na veľkých projektoch, napríklad na stavbách obrovských zikkuratov (stupňovitej chrámovej veže), alebo pri obsluhe vodných kanálov, museli nevyhnutne riešiť riziká úrazov, pádov či poškodenia majetku.
Pri prácach nevyhnutná BOZP sa teda začala riešiť už v dobe, kedy bol jediným stavebným „strojom“ lano, rampa a sila ľudí. Pravidlá pre baníctvo napríklad už v stredoveku v saskom „Práve horného regálu“ vyžadovali vetranie šácht a počítanie baníkov – prevencia bola kľúčová.
Tieto historické príklady potvrdzujú, že základné bezpečnostné princípy predchádzali detailným technickým profesiám, pretože boli priamo spojené s prežitím a efektívnosťou práce.
Extrémna forma prevencie
Najjasnejším a najtvrdším dôkazom o raných bezpečnostných predpisoch je slávny Chammurapiho zákonník (okolo 1754 pred n. l.), jeden z najstarších dochovaných písomných súborov zákonov. Tento zákonník, ktorého cieľom bolo priniesť spravodlivosť do ríše, neobišiel ani zodpovednosť staviteľov, čo je dôležité pre pochopenie ranej legislatívy BOZP.
Paragraf 229 napríklad hovorí: „Ak staviteľ stavia pre niekoho dom a nepostaví ho pevne a dom, ktorý postavil, spadne a zabije majiteľa domu, tento staviteľ bude usmrtený.“
Táto drastická formulácia, založená na princípe „oko za oko“ (lex talionis), priamo potvrdzuje, akú vysokú hodnotu prikladala babylonská spoločnosť kvalite stavebných prác a bezpečnosti. Išlo o jasnú aplikáciu individuálnej zodpovednosti za katastrofické zlyhanie stavby. Trest sa líšil podľa obete:
- Ak dom zabil syna majiteľa, usmrtili syna staviteľa (par. 230) – dedičný trest smrti.
- Ak zabil otroka, staviteľ bol povinný nahradiť otroka iným (par. 231).
- Ak poškodil majetok (tovar), musel staviteľ nahradiť škodu a dom prebudovať na vlastné náklady (par. 232).
Tieto predpisy neboli len trestom, ale silnou motiváciou pre staviteľov, aby dodržiavali kvalitatívne a konštrukčné štandardy, ktoré dnes považujeme za neoddeliteľnú súčasť BOZP v stavebníctve. Zodpovednosť bola priamo prepojená s potenciálne smrteľnými následkami zlyhania, čo je extrémna forma prevencie.
Dnes sú bezpečnostné požiadavky na stavbách oveľa zložitejšie a neporovnateľne sofistikovanejšie. Napríklad obsluha špičkového auto výťahu a žeriavov, ktoré sa používajú na moderných stavbách, je prísne regulovaná školeniami a certifikáciou.
Zatiaľ čo Babylon sa spoliehal na brutálny trest, moderná doba kladie dôraz na detailnú prevenciu, technické normy, certifikáciu a kontinuálne vzdelávanie, čím sa snaží zamedziť nehodám ešte pred ich vznikom. No aj moderné trestné právo pozná zodpovednosť za trestné činy v oblasti BOZP s vážnymi dôsledkami.
Zdroj obrázka: BillionPhotos/freepik.com
