Mrazivé počasie, sneh a nešťastný piatok trinásteho. To sú momenty, ktoré si väčšina z nás intuitívne spája s najvyšším rizikom dopravnej nehody. Logika nám káže, že šmykľavé cesty a zlá viditeľnosť musia byť najväčším strašiakom slovenských ciest. Lenže realita, podložená chladnými štatistikami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ukazuje úplne iný, prekvapivý obraz.
Najčiernejším mesiacom na našich cestách nie je január, ani december, ale horúci August.
Prečo je práve August štatisticky najnehodovejší mesiac?
Kľúč k pochopeniu, prečo je august rizikovejší ako najsilnejšia snehová fujavica, tkvie v kombinácii niekoľkých letných špecifík. Zatiaľ čo zima prináša zhoršené podmienky, ktoré paradoxne nútia vodičov spomaliť a byť ostražitejší, leto uvoľňuje opraty.
Zvýšená intenzita dopravy, spôsobená vlnou domácich aj zahraničných dovolenkárov, preťažuje infraštruktúru. Podľa policajných štatistík je za nehodami naďalej najčastejšie ľudské zlyhanie a práve leto vytvára pre jeho vznik ideálne prostredie.
S rastúcim počtom jázd na dlhé vzdialenosti prudko stúpa aj riziko. Mnoho dovolenkárov odkladá dôležité kontroly vozidla na poslednú chvíľu, čo je nebezpečná prax. Pred dlhou cestou je kritické overiť si stav vozidla a zaistiť všetky potrebné doklady, s čím vám pomôže aj rýchle kompletné PZP porovnanie ponúk, aby ste si vybrali to najvýhodnejšie poistenie, ktoré vás v nešťastnom prípade ochráni.
Únavový a rýchlostný faktor prekonáva aj sneh či ľad
Jedným z najvýznamnejších vedecky podložených rizík, spájaných s dlhými letnými presunmi, je únava. Viaceré európske štúdie poukazujú na fakt, že dlhé nočné jazdy na dovolenku, horúčavy v aute, nepravidelné prestávky a celkové rozrušenie z cesty dramaticky znižujú pozornosť vodiča.
Takzvaný „mikrospánok“ je v letných mesiacoch závažnou a podceňovanou príčinou tragických nehôd, najmä pri návrate z dovoleniek, kedy je telo vyčerpané. Nejde len o slovenské špecifikum; ide o celoeurópsky fenomén letnej nehodovosti, kde únavový faktor preberá žezlo hlavného nebezpečenstva.
Druhým rizikovým prvkom je rýchlosť. Vďaka ideálnemu počasiu, suchým cestám a predstave rýchleho cieľa majú vodiči tendenciu jazdiť rýchlejšie a preceňovať svoje schopnosti. Vyššia rýchlosť v kombinácii s únavou a hustou premávkou tvorí smrteľnú kombináciu, ktorá je štatisticky nebezpečnejšia ako nízka rýchlosť na klzkom povrchu.
Okrem toho, že je nevyhnutné dodržiavať pravidlá, rovnako dôležité je používať pri takejto jazde aj kvalitné a spoľahlivé originálne autodiely podľa VIN, ktoré zabezpečujú optimálne jazdné vlastnosti a minimalizujú technické zlyhanie auta pri vyššom zaťažení v letných mesiacoch.
Podcenenie rizika v lete je nebezpečnejšie ako zimná ostražitosť
Zimné podmienky automaticky spúšťajú u väčšiny vodičov obranné mechanizmy. Vodiči jazdia pomalšie, dodržiavajú väčšie odstupy a intenzívnejšie sa sústredia. Leto, naopak, prináša falošný pocit bezpečia. Cesty sa javia ako ideálne, čo vedie k menšej opatrnosti. Paradoxne, práve psychologické nastavenie letnej pohody a uvoľnenosti sa stáva hlavným faktorom rizika.
Preto by nemalo byť prekvapením, že na základe dlhoročných dát bol práve august opakovane evidovaný ako mesiac s najvyšším počtom dopravných nehôd. Preto je kľúčové v predstihu si nielen overiť technický stav auta, ale aj zvoliť si najlepšie PZP, ktoré poskytne adekvátne krytie pre prípad, že dovolenková pohoda skončí nehodou.
Vodiči by si mali uvedomiť, že najväčším rizikom na ceste nie je počasie, ale vlastná únava a nepozornosť. Bezpečná jazda v lete si vyžaduje rovnako dôsledné plánovanie a opatrnosť ako jazda v náročných zimných podmienkach.
Zdroj obrázka: EyeEm/freepik.com
