Prečítajte si dojímavý príbeh Zvolila som si lásku o silnej žene, ktorá sa napriek tragédii rozhodla žiť ďalej, rozdávať lásku a učiť ľudí o jej nutnosti v každodennom živote. Je nepochybné, že Zvolila som si lásku vás rozplače, dojme, budete cítiť hnev, frustráciu… Keď sa pozriete na fotografie nevinného chlapca, ktoré sú súčasťou knihy. Keď budete o ňom čítať…
„S láskou venujem svojim dvom synom, J. T-mu a Jessemu, ktorých milujem celým svojím srdcom. Jeden je môj anjel na zemi, druhý v nebi .“
Takéto venovanie v úvode knihy hovorí za všetko.
Scarlett prišla o syna počas krvavého masakru v základnej škole Sandy Hook v decembri 2012. Ten deň sa začal ako všetky ostatné…no navždy zmenil jej život.
Svoj srdcervúci príbeh opisuje v knihe Zvolila som si lásku.
Nie je to kniha o násilí, brutálnej vražde jej milovaného syna.
Je to príbeh o láske a schopnosti prežiť. Ukazuje nám, ako sa dá prekonať niečo nepredstaviteľné. Ako nájsť odvahu, keď si myslíte, že už žiadnej niet a ako si zvoliť lásku namiesto hnevu, strachu a pomsty.
Scarlett Lewis založila nadáciu Jesse Lewis Choose Love Foundation, v ktorej sa sústreďuje na šírenie lásky a dobra do celého sveta.
Prečítajte si krátky úryvok z knihy Zvolila som si lásku:
Zrazu som zbadala, ako k nám kráča Dalajláma v bordovom oblečení.
Zakýval nám a potriasol si s J.T-m rukou. Rýchlo som mu predstavila svoju mamu a Lori – a potom, keď sa na mňa pozrel neskutočne citlivými očami, povedala som: „Prišla som o syna Jesseho počas tragédie v Sandy Hook.“
„Koľko mal rokov?“ spýtal sa nežne.
„Šesť,“ odvetila som.
Postavil sa predo mňa a jemne ma objal, hlavu mi držal svojou silnou pravou rukou. Zdalo sa mi, že tam tak stojíme večnosť. Lori mi neskôr povedala, že videla, ako mu po líci steká slza. Celý deň sa mi točila hlava; vždy, keď som zatvorila oči, som to cítila a prežívala ten úžasný moment znovu.
Počas toho víkendu som sa od neho snažila nasať toľko múdrosti a vedomosti, koľko som len mohla. Bola som omráčená tisíckami sŕdc, ktorých sa Dalajláma svojou pokorou, skromnosťou a tichou zanietenou prezentáciou dotkol.
Hovoriť na verejnosti bol jeden spôsob, ako rozšíriť Jesseho posolstvo do celého sveta. Začala som to oficiálne a svedomito robiť deň potom, čo sme sa s Chrisom zhovárali s prezidentom na Univerzite v Hartforde, kde som mala vystúpiť pred skupinou, ktorá chce znížiť násilie v školách.
Tak ako aj pred tým, rozprávala som zo srdca, hovorila som publiku, že napriek tomu, že ma Jesseho smrť zničila, nádej, láska a odpustenie ma zachránili. Privítala som možnosť rozprávať o Jessem a jeho posolstve a cítila som sa zodpovedná predať ďalej správu o liečivej sile lásky. Ale neuvedomila som si, ako veľmi to ľudí zasiahne a koľko lásky sa mi vráti.
Keď som dohovorila, všetci poslucháči sa zdvihli, aby ma prišli objať, väčšina z nich so slzami na tvári. Každý z nich mal vlastný smutný príbeh o zármutku, o ktorý sa chceli a potrebovali podeliť – teta, ktorá bola traumatizovaná zo smrti svojho synovca a netere, zabitých vlastným otcom; matka, ktorej zabili dvojičky; dcéra, ktorej mamu zastrelili, keď spala vedľa nej v posteli; strata milovaného starého rodiča. Počúvala som jeden príbeh za druhým a zakaždým sme sa potom objali. Zdalo sa mi, že moja vlastná bolesť sa tu vznáša a premietajú sa v nej bolesti ľudí, ktorí boli až teraz schopní identifikovať svoje vlastné utrpenie. Ale nádherný záver nastal, keď tak ako ja, dokázali poprosiť o pomoc – a povedali mi, že Jesseho posolstvo „vybrať si lásku“ ich inšpirovalo žiť súcitnejšie a šťastnejšie životy.
Ak ma tragédia v Sandy Hook niečo naučila, tak to, že zármutok nás všetkých spája – a že láska a porozumenie môžu uzdraviť a pretvoriť ako naše srdcia, tak i náš svet. Toto bolo posolstvo ďalšej konferencie, na ktorú ma pozvali prednášať o pár dní neskôr.
Konferencia o súcite v Danbury, v Connecticute, je výročné podujatie, ktoré organizuje Chrisova univerzita a práve tam Chris stretol Dalajlámu, ktorý bol hlavným spíkrom minulý rok. Jej zámerom je preskúmať myšlienky a metódy, ktoré nám môžu pomôcť efektívnejšie praktizovať súcit v našich každodenných životoch, v našich komunitách a inštitúciách. Takže keď ma Chris požiadal, aby som na konferencii vystúpila, bola som poctená a chopila sa šance
Comments are closed.