Pred 71 rokmi sa svet bohužiaľ zoznámil s ničivou silou jadrových zbraní. Na japonské mestá Hirošima a Nagasaki totiž spadli atómové bomby, ktorých zhodenie bolo jedným z najväčších omylov ľudstva.
Zvrátená túžba po moci zo strany politikov napáchala v histórii príliš veľa zverstva. Jedným z vrcholov tejto krvilačnej hry bolo aj bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki, pri ktorom sa použili jadrové zbrane. Výsledky tohto neľudského skutku hovoria úplne jasne, desaťtisíce obetí, dve mestá zrovnané so zemou a čierny deň 20.storočia, ktorý sa viac nesmie zopakovať. Práve preto je 6.august (tohtoročná sobota) každoročne „oslavovaný“ ako Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní.
Svetový deň ako výstraha pred použitím jadrových zbraní
6.august sa spája s mnohými udalosťami, no práve skaza v Hirošime z neho spravila Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní. Oficiálne bol vyhlásený Medzinárodnou konferenciou za zákaz atómových a vodíkových zbraní, ktorá tak chcela upozorniť svet na likvidačné následky použitia tohto druhu zbraní, pričom odstrašujúcim príkladom by mal byť práve atómový útok zo 6.augusta 1945, o tri dni neskôr vystupňovaný bombardovaním mesta Nagasaki.
Cieľ vyhlásenia Svetového dňa boja za zákaz jadrových zbraní :
- pripomenutie si deštruktívnych následkov použitia jadrových zbraní
- snaha o bezpečnosť a rovnováhu pri využívaní jadrových technológií
- nátlak na štátnikov s cieľom zabrániť produkcii nových atómových hlavíc
- spolupráca pri šírení vízie o redukcii alebo úplnom odstránení jadrových zbraní
Spomienka na obete jadrového útoku v Hirošime
Práve v tento deň si svet spomína na jednu z najväčších katastrof, aké táto planéta zažila. Na japonské mestá totiž po prvýkrát v histórií zhodili atómové bomby, ktoré zničili všetko okolo v okruhu 3 kilometrov. Smutné je, že daň za to zaplatili tisíce ľudí a dokonca aj civilistov, na ktorých počesť bol Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní vyhlásený takisto.
Počet obetí po zhodení atómovej bomby
Hirošima – hneď po zhodení bomby zomrelo 78 150 ľudí + 37 000 bolo zranených
– na následky rádioaktívneho žiarenia zomrelo ďalších 110 000 obyvateľov
Nagasaki – vyše 70 000 ľudí zomrelo hneď po dopade bomby
– viac ako 50 000 ľudí sa stali obeťami rádioaktivity
Vedenie USA na čele s prezidentom Trumanom chceli mnohí ospravedlniť tým, že o ničivej sile jadrových zbraní nemohli vedieť. To však nevráti životy desaťtisícom obetiam, na ktoré si každoročne spomíname práve 6.augiusta. Nech je Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní výstrahou, aké zlo dokáže napáchať atómová vojenská technika, a stane sa symbolom snahy o jej redukciu z arzenálov svetových mocností.
Čítajte aj:
100 výnimočných budov a stavieb v jedinej knižke!
Na literárnej scéne je netradičné dielo – Srdce prírody
3. ročník inšpiratívnej konferencie TEDxTrenčín je za dverami!
