Skalpovanie hlavy, zvláštny druh neúcty voči telám nepriateľov, alebo kruté zaobchádzanie s ešte živými obeťami, sa spája v rôznych príbehoch a westernoch s Indiánmi v Severnej Amerike. Mohlo by sa tak zdať, že tento „vynález“ alebo skôr praktika, pochádza od nich. Pravdou je, že indiánska kultúra niečo také nepoznala a nemala potrebu sa vo svojich samostatných dejinách zaoberať čisto kožou z hornej časti lebky a vlasmi. Výmysel z Ameriky to však nebol.
Skalpy poznali už praľudia
Ojedinelé nálezy lebiek, ktoré boli obrezané a teda so známkami po rezaní kameňmi, či lepšími nástrojmi, dosvedčujú, že skalpy existovali už veľmi dávno. Bohato využívali skalpovanie aj Peržania, alebo rôzne ázijské národy, výbojné kmene. Existuje vysoký predpoklad, že lokálne používané skalpovanie u severoamerických Indiánov mohlo pochádzať prekvapivo od bielych prisťahovalcov. Práve tí totiž mali oživiť túto praktiku pri love Indiánov a niektorých akciách pomsty a ignorácie nových zákonov. Indiáni sa tak mohli inšpirovať.
Skalp ako trofej
Skalp bol náhradou za celú hlavu. V minulosti používané hlavy obetí v Starom Grécku, vo východných krajinách, ale aj medzi Keltami, bolo náročné na priestor, váhu a lákalo neželanú pozornosť mikróbov, vtákov a zdochlinožravcov. Skalp bol pokožkou hornej časti hlavy s vlasmi.
