Martin Harich, idol mnohých dievčat, mladý talentovaný hudobník, ktorý nepotreboval Superstar na nájdenie skrytého talentu, ale len na spropagovanie jeho už rozvíjaného talentu. Hrá na viacerých nástrojoch, hudbe sa venuje aj dávno po šou, v pláne má viacero akcií a na facebooku takmer 50 000 fanúšikov zo Slovenska aj z Čiech.
Aj dnes ešte v mnohých dievčenských izbách visia jeho plagáty, len pre mnohé škoda, že nie aktuálne. Martina sme zlanárili na krátky rozhovor.
Martin, na nízky vek si dokázal ukázať veľa. Zviditeľnil si sa úspešne v show Superstar. Ak sa aj našli rovnako starí a talentovaní hudobníci, závideli ti odvahu a chuť ukázať čo v tebe je. Čo dnes? Darí sa ti vymaniť z nálepky Superstáristu, alebo bude táto cesta ešte dlhá? Žiť s nálepkou superstáristu nie je v súčasnej hudobnej brandži jednoduché. Najmä keď chceš niečo vlastné vytvoriť, pretože každý Vás považuje len za interpreta prevzatých skladieb. Väčšina si nedá ani tú prácu pozrieť sa na to, čo ste vytvorili. Toto nie je skúsenosť len moja. Ale verím, že keď človek ide za svojim cieľom a poctivo pracuje, úspech sa dostaví a tiež uznanie ostatných.
Rozbeh vlastnej kariéry určite nebol ľahký, no pomohla medializácia a správni ľudia okolo teba. Je tak? V prvom rade absolútne nasadenie … Nie len mňa, ale aj všetkých ľudí ktorí stoja pri mne. Musím si poklopať, ale obklopujem sa iba ľudmi, ktorí sú blázni do svojej práce. A nemyslím len na môjho ocina-manažéra, po ktorom som to nasadenie asi zdedil… Z takými je radosť spolupracovať..
Každý si ťa pamätá ako úspešného superstáristu. Ak sa niekoho pýtam, najčastejšie, a môžu za to aj naše médiá, si ťa pamätajú ako toho, pri koho vystúpeniach odpadávali dievčatá. Ako je tomu dnes? Máš svoje koncerty, neutíchajúci úspech, vlastnú hudbu a opäť prevažne dievčatá v hľadisku. Dochádza ešte k niečomu takému? V lete pri jednom koncerte v ČR odpadli na našom koncerte dve dievčatá, ale myslím, že to bolo hlavne z dôvodu tepla a veľkej tlačenice pod pódiom. Nemám z toho dobrý pocit, keď dievčatá odpadávajú na mojich koncertoch. Radšej som, keď sa ľudia bavia, tancujú a spievajú so mnou.
Mám dojem, že na viacero faktov a informácií o tvojich plánoch odpovedá tvoja stránka martinharich.sk dostatočne. Plný program, niekedy voľnejší mesiac, inokedy náročnejší. Koľko ti trvá taká príprava na jeden koncert? Neviem, či sa pýtaš na to, ako dlho sa chystám, ale neriešim nejako zvlášť môj výzor. Väčšinou na to nie je čas. Čo sa týka prípravy po hudobnej stránke, koncertný program tvoríme a meníme s kapelou podľa druhu a dĺžky trvania koncertu. Zmena je vždy príjemná, stereotyp nás zabíja.
Nedávno si ma prekvapil na Legendách popu v skladbe Miss Moskva od Jiřího Korna výbornou hrou na klavír. Čo je vlastne tvojim hlavným nástrojom, ak možno nejaký za hlavný považovať? Vidieť ťa najčastejšie s gitarou. Som taký všehosamouk. Sadu bicích sme mali doma vždy, pretože otec hrával vo svojej kapele na bicie. Chodil som na hodiny bicích do ZUŠky 6 rokov, no už na to nie je momentálne čas. Navštevujem v rámci možností hodiny spevu u nás v Liptovskom Mikuláši, ale najčastejšie som s gitarou. Hlavne na koncertoch, alebo pri skladaní nových pesničiek. Klavír je takisto môj obľúbený nástroj, dáva mi iné možnosti. Viem, že nie som žiadny klavírny virtuóz, ale v poslednom čase práve na klavíri tvorím najviac nových vecí. 🙂
Podľa plánu na webe sa objavíš v Legendách aj 25. januára. Prezradíš, s akou skladbou to bude? Áno, bude to pesnička niekedy z polovice 80. rokov od českej legendy Dalibora Jandu, volá sa Všechno na Mars. Vystúpenia v legendách sa snažím vždy niečím okoreniť, aby to skrátka nebolo „len“ zaspievané 🙂 Uvidíme, čo si vymyslím tentoraz 😛
Aké sú tvoje plány v najbližšej dobe? Nové pesničky vznikajú stále, či už je práca na druhom albume dokončená? Práve dokončujeme nahrávanie, intenzívne na tom pracujem aj s mojim producentom. Aj preto som posledné dni, čo dni – týždne, mesiace.. väčšinou v Prahe v štúdiu. Snažíme sa vytvoriť dobrú vec, preto sa s tým doslova hráme. Hľadáme vhodné aranže, nástroje, nové moderné rytmy, zvuky synthov, gitár, či bicích . Plánujem ešte pozvať na nahrávanie jednu mladú slovenskú speváčku, ktorá by sa mala postarať o vokály a tiež som rád, že moje pozvanie zahrať si v troch skladbách neodmietol ani Jerguš Oravec, skvelý to gitarista. Teším sa na reakcie ľudí, keď album vyjde. Jediné čo môžem zatiaľ prezradiť je, že to bude trošku iné ako moja prvotina. Okrem práce na albume nesmiem zabúdať na školu, a začal som aj trochu moderovať v jednej hudobnej televízii. Je toho dosť veľa, na niektoré veci skrátka nevyjde čas, ale snažím sa organizovať si to. Pomáha mi pritom team ľudí okolo mňa.
Už 3. februára sa bude konať známa anketa Slávik 2012. Ty si sa na zozname uchádzačov o toto ocenenie ocitol aj so svojou kapelou. Váš celý názov teda znie Martin Harich a Musitany Hope. Ako vám to spolu ide? Odkedy to vlastne nie si len ty? S mojim klaviristom Marekom sa poznám už od detstva. Založili sme kapelu Musitany Hope spoločne. Dá sa povedať, že do Superstar sme fungovali len ako duo, až počas súťaže vznikla kompletná zostava. S mojimi prvými muzikantmi som si dal prvú skúšku cez Skype. Ja som bol v Prahe, oni v Lipt. Mikuláši v skúšobni. 🙂 Pamätám sa ako som sa cez počítač pozeral na mojich budúcich spoluhráčov, ktorí mi hrali pesničky, ktoré sa mali naučiť. Bolo to zaujímavé, ale fungovalo to. Dnes hrávame trochu v pozmenenej zostave, ale pôvodný basgitarista aj bubeník si s nami raz za čas vždy radi zahrajú.
V lete ťa budú môcť fanúšikovia vidieť aj na letnom SENICA FESTe, ktorý bude náš magazín podporovať. Je to jeden z tých väčších festivalov, kam sa chodí na pár dní. Podujatie niečím náročné, niečím jednoduchšie. Aké sú tvoje skúsenosti s takýmito festivalmi, kde je naozaj pestrá paleta poslucháčov rôznych žánrov, vekov? Rysujú sa aj ďalšie podujatia podobného typu? Ako na každý iný, aj na tento festival sa teším, je to dobrá možnosť zahrať si pred veľkým publikom rôzneho veku či hudobného zamerania, ale aj možnosť stretnúť sa s ďalšími kapelami, spevákmi, muzikantmi a priateľmi od muziky. Spoznávanie nových ľudí… To ja rááád .)
Po pravde, ak sa kdekoľvek stretnem s niekým, čo by o tebe niečo rád vedel, takmer vždy ide o mladé dievčatá s jedinou otázkou a to či si zadaný. Nie je to náhodou to, čo sa ťa pýtajú najčastejšie? Bohužiaľ.. Raz sme boli v nemenovanej televíznej relácii predstaviť náš nový singel… A priznám sa, že ma ani veľmi neprekvapilo, keď sa ma ako prvú otázku po polroku práce v štúdiu spýtali na frajerku… Je to škoda, lebo mám pocit, že naše média si robia s ľudí srandu… A ľudia im to veria, čo je normálne. Aj ja som veril, keď som nevedel ako to všetko funguje. Len to potom stráca význam, pretože muzikanti tu sú predsa preto aby robili muziku, rozdávali radosť… Ale stále sú to normálni ľudia ako všetci ostatní, ktorí chcú mať svoju rodinu, súkromie, všetko čo k tomu patrí… Občas sa stane, že mám pocit, že je to tu všetko trochu hore nohami… Ale jeden človek s tým nespraví nič… Aj keby bolo už všetko úplne najhoršie, myslím si, že hudba tu bude vždy 🙂 Veď čo iné by ľudí držalo pohromade? Ide len o to.. že aká. Presne tak ako sa spieva v tej českej pesničke, „jaký si to udeláš, takový to máš“.
Martin, ďakujem za tvoj čas a ochotu. Za redakciu Zaujímavostí ti želám ešte mnoho úspechov a pokojne aj nejaké to ocenenie. Ďakujem aj ja a pozdravujem všetkých Vašich čitateľov 🙂
