Keď Angelina Jolie natočí, nedajbože aj napíše film, zákonite sa do nej začnú navážať všetci kritici s tvrdeniami, čo malo byť urobené inak, lepšie a najmä – kratšie. Každá recenzia na tretí režisérsky počin 40-ročnej herečky hovorí o tom istom – že film „By the sea“ je príliš rozvláčny, dlhý a bez pointy. Nie je to tak.
Záleží totiž na divákovi, ako sa k príbehu postaví. 70. roky, úspešný pár v stredných rokoch z New Yorku – on spisovateľ, ona bývalá tanečnica. Rozhodnú sa stráviť pár týždňov na malebnom francúzskom prímorskom ostrove. On tu chce napísať svoju ďalšiu knihu, ona ho sprevádza. Pár má za sebou 14 rokov manželstva a na vzťahu je to cítiť. Od začiatku je nám jasné, že nad postavami visí nejaký nedefinovateľný čierny mrak, ktorý sa postupom času začne vyjasňovať.
Romantická dráma z pera Angeliny Jolie ako scenáristky, režisérky a zároveň hlavnej postavy, je predovšetkým o vzťahoch. O manželstve. O boji s prekážkami, s vlastným „ja“ a so životným partnerom. Je to mimoriadne zvláštna sonda do ženskej duše a dysfunkčného manželstva. Tento film je výsostne ženský…
Scenár neobsahuje veľa dialógov. Najmä charakter Vanessy (Angelina Jolie) si musí vystačiť s neverbálnymi prejavmi, čo jej postave trochu uberá na hĺbke. Roland (Brad Pitt) sa snaží svoju manželku pochopiť, ale utápa sa v alkohole a nevie čo si s danou situáciou počať. Stereotypné dni, ktoré dvojica trávi osamotene – on sa spíja do nemoty v miestnej kaviarni, ona číta celé dni Vogue, dávkuje sa antidepresívami a nudí sa na hotelovej terase, naruší príchod mladého manželského páru. Vanessa na stene náhodne objaví malú dierku, pomocou ktorej môže pozorovať susedskú dvojicu. Táto udalosť roztočí koliesko neobvyklej dejovej línie, ktorá môže niekoho aj šokovať…
Film sa koncentruje na vzťah, obnažuje ho, geniálne vykresľuje dynamiku ženy a muža a ich správanie k udalosti, ktorú nemohol nikto z nich ovplyvniť. Myslím, že Angelina dokázala úžasne vystihnúť charakter psychicky labilnej ženy: tie neobvyklé scény dusivého manželského ticha, ústrkov, jedovatých poznámok, pokusov o zblíženie a veľmi krehkú emocionalitu, ktorá sa v jednej z kľúčových scén rozvinie a skutočne sa vás dotkne.
Úmorné opakovanie scén z hotela má svoj zmysel, tak isto ako alegorický obraz rybára, ktorého Vanessa každé ráno a večer pozoruje z terasy. „Každý deň sa vracia bez rýb, ako to vydrží, ako to že sa z toho nezblázni?“, pýta sa Rolanda, ktorý na konci filmu nachádza odpoveď aj na túto zvláštnu otázku. Rybár totiž vyráža a prichádza s odlivom a prílivom, takže jeho cesty nevyžadujú žiadnu námahu. Niekedy je lepšie veci nechať plynúť, nekontrolovať ich, proste ich nechať plávať…
Atmosféra filmu je veľmi intímna, úsporná a komorná. Skôr by som ho zaradila medzi európske art filmy, než klasický americký kúsok od Universal Pictures. Snímka dokonale vystihuje príjemnú, bezstarostnú auru vtedajšieho francúzskeho leta (aj keď sa v skutočnosti točilo na Malte). Nádherné zábery ostrova sa striedajú s idylickými obrázkami z pláže a malej kaviarne.
Roland (Brad Pitt) trpí autorským blokom a nenachádza inšpiráciu, ani pokoj na písanie. Blokom však trpí aj jeho manželstvo. Je zvláštne vidieť na plátne skutočný manželský pár, ktorý hrá fiktívny manželský pár. Človek si nechtiac začne realitu spájať s filmom a vzniká z toho celkom zaujímavý herecký koncert. Angelina v rozhovore o filme povedala: „Dúfam, že to každému napadne – keby mal scenár čo i len v náznaku niečo spoločné s našim manželstvom, tak by sme do toho nikdy nešli. Tento film sme vedeli natočiť len preto, lebo máme veľmi stabilný vzťah.“
Brad v rozhovore priznal, že si režírovanie svojej ženy doslova užíval: „Ak budem natáčať, tak chcem pracovať so svojou ženou. Je rozhodná, odhodlaná, intuitívna, ostrá a musím povedať, že v roli režisérky je neskutočne sexy… (smiech)“
Film vzdáva hold novej francúzskej vlne, práve preto boli s mimoriadnym citom vybrané oslňujúce kostýmy – najmä Angelinine ľahučké plisované saténové sukne a blúzky, ktoré podfarbovali jej krehkosť. Dobová štylizácia filmu je prepracovaná – precízna selekcia retro design doplnkov, nápadito dekorované interiéry hotela a kaviarne či starý skladací písací stroj Valentino, do ktorého Roland ťukal svoj nový román.
Možno si niekto po skončení filmu povie, bože, načo toľko utrpenia? Prečo sa nerozišli a bol by pokoj? Páčilo sa mi, že film ukazál prostredníček hlavne tomuto prístupu. Áno, film je staromódny, áno, v minulosti boli vernosť a súdržnosť vo vzťahu prirodzené… Dnes je to skôr výnimočný jav. Ale predsa… Trápenie a sužovanie v manželstve môže mať aj pozitívny koniec. A to je na filme „By The Sea“ veľmi povzbudivé…
Hodnotenie: 85%
Fotky: www.tumblr.com, pinterest.com, facebook.com
