Cesta nádeje je skutočným príbehom, ktorý sa odohrával po I. svetovej vojne v Tureckej oblasti Galipolli, ktorá sa stala v tureckej histórií synonymom pre krvavý bitúnok. Tisíce obetí na strane Turkov aj Britov a vojna nie sú hlavnou líniou filmu. Dej sa však odohráva 4 roky po vojne, kedy po prvý krát v histórií po vojne prebiehala identifikácia vojenských hrobov.
Hoci film začína celkom iným príbehom, vysvetľujúcim život otca v pustej Austrálii, ktorého žena sa utápa roky v žiali po strate všetkých troch synov, pokračuje ďalšou drámou. Jej samovraždou, ktorá prinúti hlavu kedysi šťastnej úplnej rodiny merať cestu do Turecka, aby mohol pochovať synov doma v Austrálii. V dobe, kedy sa formovala moderná história Turecka a meno Mustafa Kemal sa začalo skloňovať v rôznych témach krajiny, prichádza ako jediný rodič hľadať svoje deti do úradmi nesprístupnenej oblasti. Na identifikácií a vôbec hľadaní hrobov podľa záznamov sa zúčastňuje britská aj turecká strana, ktorá v čase mieru pracuje spoločne, no stále nezabúda, že kedysi stáli proti sebe. Vysoko postavený turecký veliteľ, ktorý sa zúčastnil miestnych bojov sa stretáva s Joshuom, otcom hľadajúcim pozostatky jeho synov, ktorý sem meria cestu na rybárskom člne napriek úradnému zákazu. Na počudovanie, nájde pochopenie u miestnych úradníkov a veliteľov k tomu, aby sa vydali hľadať pozostatky jeho synov na základe posledných zápiskov v ich denníku. Jeho schopnosti hľadania vody a vnímania prírody, ktoré sú možno pre vysvetlenie ťažké a trochu záhadné, umožnia nájsť zahrabané zvyšky dvoch synov. Obom tak dokáže priniesť miesto večného odpočinku s menom na kríži. Na otázku toho, čo sa stalo s tretím synom Arthurom nedostáva jasnú odpoveď. Len predpoklad, že mohol padnúť do zajatia. Ak však žije, zostávalo pre otca záhadou, prečo sa neprihlásil a nevrátil domov. Takmer vzdáva svoje hľadanie, no dostáva pocit, že vie, kde ho hľadať. Podľa fragmentov údajov o tom, kam odvádzali zajatcov sa vydal syna nájsť. Keď v jednom meste bohatom na pamiatky objavil stavbu veterného čerpadla na vodu, aké sám Arthur v rodnej krajine opravoval na rodinnom pozemku, Joshuovi svitla nádej. Grécka armáda však vpadla aj do tohto kúta Turecka a preto nie je ani táto časť cesty jednoduchá.
Pocity z filmu sú zmiešané
Ťažko povedať, ako veľmi film ovplyvní diváka od toho, čo si o ňom prečíta bez vlastného videnia. Cesta nádeje totiž ponúka miestami nádherný pohľad na Turecko, jeho vývoj, krásy, mentalitu, národné zvyky, čiastočne miestne tradície a nezabúda ani na presnú históriou. Len málo filmov súčasnosti si zakladá na presnosti a veciach, ktoré do seba zapadajú. Aj preto možno film hodnotiť za ešte lepší, než sa objavuje v prvých článkoch a očakávaniach.
Na vojnu sa trochu pripravte
Austrália prišla v I. svetovej vojne svojim spôsobom nezmyselne o mnoho synov a toto je príbeh troch z nich. Zároveň tiež aj príbehom rodín, ktoré sa na druhej strane planéty nikdy nedočkali ich návratu. Aj preto v Austrálií samotnej ide o veľmi očakávaný snímok. Veľmi jednoducho sa dá povedať, že o vojne každý počul a vie, predstaviť si ju dokáže. Zažiť ju však mnohí nechcú. V návratoch do ostrých bojov, ktoré sa vo filme objavujú taktiež a vysvetľujú osudy synov spolu so situáciou v zákopoch sa divák ocitá priamo na bojovom poli. Veľmi dôveryhodne si vie každý predstaviť a vžiť do úlohy bojovníka v chaotickom boji v pustej krajine, ktorej bojisko osvetľuje len oheň a paľba zbraní.
To, na čo sa možno treba trochu pripraviť je až drsne dôveryhodné stvárnenie utrpenia. Predstava puta troch bratov, ktorí postupujú spoločne, aby si kryli chrbát, no aj nájdu svoj koniec na rovnakom mieste pre paľbu guľometu a granátov, dostáva celkom iný rozmer po tom, čo všetci traja ležia ranený, alebo mŕtvi. Pre zachytenie atmosféry umierania sa mnoho filmárov snaží o rôzne emócie drásajúce kúsky. Cesta nádeje však niečo také zobrazuje oveľa viac presnejšie a drsnejšie. Krik od bolesti, plač a bezradnosť v tomto prípade pripomína, že podobných príbehov bolo vo vojne stovky, až tisíce. Napriek vojne sa vo filme nachádza podstatná časť línie v mieri, bez bojov a strachu o život. Nechýba ani láska, ktorá má byť pre hlavnú postavu neskôr novým zmyslom života, aj keď v celkom inom svete.
Myšlienky a detaily
Divák s dobrou pamäťou si vie neskôr po zhliadnutí filmu vrátiť niektoré časti. Film napriek tomu, že si len pre obsadenie režisérskej stoličky samotným Russelom Crowom nájde svojich odporcov, neraz obsahuje detaily a mnoho myšlienok. Spojitostí a zaujímavých prvkov. Ojedinelosť je v modernom filme vysvetliť význam kávy v arabskej kultúre. Tomuto filmu sa podarilo kávu len okrajovo spomenúť ako nástroj uzatvárania dohôd, na odhaľovanie pravdy a tak hoci si tento prvok ani nemusí každý uvedomiť, je len súborom viacerých faktov jednak arabskej kultúry, ale aj tureckej histórie. Pokiaľ divák pozná Turecko, jeho históriu a miesta, vďaka filmu sa ocitá priamo na týchto miestach, priamo je súčasťou dejín, spoznáva spory s Grékmi, ktorých film vykreslil ako banditov prepadávajúcich turecké oblasti na západe možno trochu tmavšie, ale hlavne vysvetľuje vojnu a postavenie Britov a Turkov po veľkej vojne. Prečo však Austrália a vojaci z nej bojovali v Turecku? Pre odpoveď treba nazrieť do histórie, kedy Austrália a Nový Zéland bojovali za svoju matku Veľkú Britániu a britskú kráľovnú. V bojoch o Dardanely pri Gallipoli zahynulo takmer štvrť milióna vojakov na oboch stranách.
Divák, ktorý bude nesmierne spokojný, je nadšenec pre históriu, vojnu, osudy ľudí počas dávnych dôb a človek, ktorý sa zaoberá cudzími kultúrami, ich prvkami a zaujímavosťami z iných kultúr. Taký človek by mal byť s Cestou nádeje spokojný absolútne. Pre úspech filmu a zachovanie jeho jedinečnosti je dobré využiť šancu pozrieť si ho bez dabingu v pôvodnom znení. Austrálska angličtina, turecký jazyk a turecká angličtina vytvárajú dojem, pre ktorý sa máte možnosť ocitnúť naozaj na miestach, kde úlohy ľuďom veríte. Tureckí herci vynikli možno ešte viac nad netureckými. Olga Kurylenko v podaní perzskej ženy vám síce nebude dlho sedieť pre vžité úlohy Keltky Eté (Centurion) či pre úlohu v Casino Royal, turečtina jej však ide slušne.
