Presne pred 9 rokmi, 11 septembra 2001 sa zmenil svet. Nastal zvrat v histórií v modernom veku najmedializovanejšom, veď už každý mal kameru, internet, televíziu, každý sa dozvedel o obrovskej tragédií a pre zacielenie práve na takto významné budovy, tiež šlo o obrovské čísla obetí. Udalosť, ktorá v tak krátkom čase nemá v modernom veku obdobu sa zapísala čiernymi písmami do histórie a tiež poznamenala svet. Ani 2. Svetovú vojnu nenazývali, keď prebiehala, a ani to, čo nasledovalo po páde dvojičiek nikto nenazve treťou, hoci ňou je. Udalosť mobilizovala sily, najmä v čele s USA. Nastal boj proti terorizmu, boj proti nezmyselnému zabíjaniu, bombovým atentátom a lietadlovým útokom. Zapojil sa takmer celý svet, len na rozdiel od prvých dvoch svetových vojen, sa hlavné bojové pole nachádzalo mimo Európu. Prečo vlastne nenazývame tieto vojnové udalosti, do ktorých sa zapojila okrem Ameriky aj Európa, Austrália a celkovo bola proti dvom národom v Ázii, treťou svetovou vojnou, keď ňou v podstate je? Čím musí vojna byť aby bola svetová? Zapojiť viac krajín z rôznych kontinentov? A nestalo sa tak?
Pred deviatimi rokmi bol utorok. Na škole v dvoch ranných hodinách za sebou sme práve mali hospodárstvo a látkou bolo umiestnenie kancelárií vo výškových budovách. Viem, že pri celo hodinovom preberaní toho, kam umiestniť vo vysokých budovách ktoré kancelárie, pýtal som sa, prečo by nebolo vhodné dať vedenie spoločnosti z bezpečnostných dôvodov radšej niekde celkom dole, alebo úplne hore, ak majú vrtuľník. Niekto ma vtedy stíšil, že také sprostosti sa nemám pýtať a dal som pokoj. Vŕtalo mi v ten deň hlavou, kam vlastne umiestniť riaditeľa ak by bol požiar a výťahy by nefungovali. Nešlo by najmocnejšiemu človekovi v danej firme a výškovej budove o dôležité bezpečie zo všetkých najviac? Bez toho aby som tušil, čo príde o pár hodín, zostali mi tieto myšlienky, v podstate na celý život v mysli. Ešte aj cestou do školy som okolo sídliska s vysokými budovami rozmýšľal, že aj v prípade požiaru, neexistuje nič, čo by zasiahlo celé poschodie. Veď výnimočne sa stane požiar a ten sa stíha uhasiť. Skladal som batoh, vysielala nová televízia TA3, o ktorej asi každý pochyboval, že by mala zmysel v malej krajine ako Slovensko. Prinášala záber na dymiacu vežu. Chvíľu osm zastal a začal rozmýšľať, či sa mi to vzhľadom k dnešnej látke v škole len sníva, snaži lsa pochopiť o čo ide, keď po pár minútach priletelo lietadlo druhé a ak som dovtedy aj myslel, že ide o požiar, udalosť nabrala iný smer. Mal som na pláne ísť von, no len čo som po známeho dorazil a povedal mu čo som videl, neveril vlastným očiam a bolo po programe. Nastala udalosť, ktorá sa javila ako zlý sen, ako vtip televízií pri ktorom stále čakáte na to hlásenie s úsmevom, že šlo len o nový vtip a upravené video. Ale nebolo tomu tak. Čo sa vlastne stalo, že obe lietadlá to vpálili do dvoch veží stojacich výškou až osamostatnene na Manhattanskom polostrove? To sme sa dozvedeli zo stoviek pohľadov a aj vieme, čo všetko ďalej nasledovalo.
Je tomu už 9 rokov, čo tisícky ľudí prišli o život. Dnes na tomto mieste je stavenisko budujúce novú stavbu. Návštevníci miesta sa stretnú s oplotením a pomalým postupom stavby. Neďaleko od miesta postavili železný kríž ako menší pamätník obetí. Ba dokonca, čo je absolútna provokácia sveta, ktorého sa udalosti 11. septembra týkali, má byť neďaleko Ground Zero postavená mešita. To je snáď absurdný vtip, alebo o čo ide?
Ako vyzeralo Ground Zero (podlažie nula) pred niekoľkými mesiacmi:
Comments are closed.