Majú skvelý hudobný sluch, hru na gitaru zvládnu bez nôt a ich temperament ich predurčuje k tancu. Tak načo ich nútiť k práci v kanceláriách alebo z nich robiť technických inžinierov. Rómovia sa predsa narodili pre umenie a jeho bezprostredné vyjadrenie tancom a spevom.
Ak posadíte človeka s umeleckým cítením do kancelárie alebo za pult v predajni, len ťažko sa od neho dočkáte očakávaného pracovného výkonu. Tento prístup môže byť takisto hlavným dôvodom nezodpovednej pracovnej morálky niektorých Rómov. Otázne tak ostáva, či ideme na ich zaradenie do spoločnosti správne a či by nebolo efektívnejšie podporovať ich v tom, čo naozaj vedia, namiesto násilného vedenia k profesiám, v ktorých svoju pracovitosť neukážu.
Dlhoročný problém nenávisti voči Rómom pretrváva naďalej
Rómovia a ich povestná lenivosť sú na Slovensku dlhoročným terčom útokov, ktoré sa týkajú najmä krivdy spôsobenej vyplácaním sociálnych dávok takpovediac zadarmo. Pracujúci ľud sa akosi nevie sústrediť na svoj život a viac sa zaoberá tým, ktoré menšiny údajne okrádajú národ. Nad touto témou však visí mnoho otáznikov a nejasností, ktoré sú často podsúvané ako spôsob provokácie a možnosť rozdeľovať národ.
Rómovia v sebe pracovitosť majú, len treba podporiť ich skutočný talent
Popri všetkých tých názoroch dehonestujúcich rómsku menšinu treba pochopiť jeden dôležitý fakt. Rómovia nie sú leniví a nezodpovední, len im nedávame šancu vynikať v tom, čo im ide najlepšie. Stačí sa pozrieť na niekoľko významných osobností umenia s rómskym pôvodom. Igor Kmeťo, Anita Soul, Patrik Rytmus Vrbovský, Cigánski diabli a ďalší. Všetkých spájajú obrovské ambície, ktoré sa im vďaka vytrvalej práci darí premieňať na úspech. Problém však spočíva v tom, že týchto osobností je žalostne málo a výrazný podiel rómskej menšiny žije neakceptovateľným životným štýlom.
Po príklad musíme ísť za Žigmundom Luxemburským a Matejom Korvínom
Dobrým príkladom, ako aspoň skúsiť riešiť začlenenie Rómov do spoločnosti, by mohli byť uhorskí králi Žigmund Luxemburský a Matej Korvín. Títo múdri panovníci túžili prinavrátiť dobrú náladu na kráľovský dvor aj do uhorských sídel, a tak sa rozhodli hostiť nespútaných kočovných umelcov v krajine. Tým sa od 14. a 15. storočia darilo baviť národ svojou hudbou aj tancom, no s príchodom modernej doby sme akosi začali zabúdať, že ak z nich chceme mať šikovných a bezproblémových ľudí, potom ich musíme podporiť práve v tomto nadaní.
Hovoriť o podpore mladých rómskych talentov v ich sne o hudobnej alebo tanečnej kariére je z teoretického hľadiska účinné. V praxi však treba povedať na rovinu, že na Slovensku nie sú podporovaní ani umelci väčšinového obyvateľstva. Ak sa chce niekto profesionálne venovať hudbe alebo tancu, musí si to financovať sám, čím sa z dôvodu slabých finančných pomerov Rómov vízie o ich zaradení do spoločnosti ako pracovitých umelcov veľmi rýchlo končia.
To je zároveň výzvou pre štátnych lídrov, ktorí by si mali konečne uvedomiť, že podpora musí byť efektívna, inak neprináša osoh. A na obranu Rómov treba povedať, že aj medzi nimi sa nájde mnoho šikovných osobností, kým v „bielej“ skupine národa žijú akisto aj príživníci.
Čítajte aj:
Prečo mladí ľudia odmietajú tradičné kresťanstvo?
Frederick Forsyth: Môj dobrodružný život
Na zastávke stála skupina Rómov – takto reagovali Bratislavčania
