Svetlo žiariacej luny, záblesk lásky, osudové jazero, nadanie mladého umelca, nesmrteľná hudobná múza, ale i dobrosrdečnosť a pretvárka. Sedem indícií, vďaka ktorým opäť ožije v kaštieli Dolná Krupá príbeh, ktorý pred 215 rokmi odvial čas. Ten rozpovie 27. novembra 2016 scénické predstavenie s názvom Mesačné svetlo lásky.
Tip redakcie: Začítajte sa do novinky: Malá zmena, veľký účinok
V prvú adventnú nedeľu sa kaštieľ v Dolnej Krupej vráti do obdobia konca osemnásteho storočia, kedy ho vlastnil gróf Jozef Brunsvik. V roku 1801 pozval do svojho honosného sídla chudobného, ale veľmi nadaného génia Ludwiga van Beethovena. Tento nemecký skladateľ flámskeho pôvodu mal učiť hudbu grófove netere – Jozefínu, Teréziu a Giuliettu. Jednej z nich však Beethovenov pobyt v Dolnej Krupej od počiatku prekáža a voči polohluchému maestrovi hudby vyhotoví zákerný plán. Plán pretvárky a neúprimnej lásky. Svoj zámer mladá slečna bez akýchkoľvek morálnych zábran začína naplno realizovať a postupne získava od Beethovena sľub o napísaní sonáty. Tridsaťročný Ludwig, zaslepený svojimi citmi voči mladej šľachtičnej, dni a týždne presedí za klavírom, až sa mu podarí skomponovať jedinečnú sonátu lásky. Sonátu mesačného svitu.
Odovzdá nakoniec do rúk nevďačnej aristokratky Ludwig van Beethoven svoje dielo a dovolí prefíkanej žiačke vôbec sonátu vypočuť si? Vypláva ukrývané tajomstvo urodzenej slečny na povrch alebo sa jej ho predsa podarí utajiť? Akú úlohu v tomto príbehu zohrá prostoreká slúžka Angela, gróf Jozef Brunsvik a jeho sestra Zuzana?
Odpovede na tieto otázky je možné dozvedieť sa v kaštieli Dolná Krupá v nedeľu 27. novembra 2016 o 17.00 hodine. Divadelne spracovaný príbeh o sonáte č. 14 cis-mol sprostredkujú členovia divadelnej skupiny teatro ORLUS.
Tip redakcie: Teroristický útok v Štrasburgu by mohol zrušiť vianočné trhy
História kaštieľa Dolná Krupá
Výstavba kaštieľa je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska preukázateľne nachádzal v Hlohovci v 16. storočí. Sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou sa Michal II. Brunsvik (1671 – 1719) stal majiteľom krupského panstva. Jeho syn Anton, ktorý vyštudoval právo na trnavskej univerzite, nechal v rokoch 1749 – 1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho st. V roku 1775 panovníčka Mária Terézia povýšila Antona I. Brunsvika do grófskeho stavu s právom nosiť predikát de Korompa (z Krupej).
Prvorodený syn Anton II. Brunsvik dostal od otca panstvo v Mártonvásári (dnes Maďarsko) a mladší syn Jozef Brunsvik (1750 – 1827) sa po otcovej smrti v roku 1780 ujal krupského panstva. V rokoch 1792 – 1796 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Johanna Josefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory. Ku kaštieľu, rozšírenému na barokovo-klasicistický objekt, postupne pribúdali ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček, altánky v parku atď.
V roku 1813 sa Jozef Brunsvik rozhodol opäť prebudovať kaštieľ v modernom klasicistickom štýle. Prestavbu zveril 24-ročnému architektovi Antonovi Piovi Rigelovi z Ríma. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813 – 1819 a zároveň sa zakladal rozsiahly, viac ako 100-hektárový anglický park podľa projektov záhradného architekta Christiana Henricha Nebbiena (1788 – 1841). Práce boli ukončené v roku 1822. Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Vo svojej dobe sa vďaka Brunsvikovcom stala Dolná Krupá miestom, ktoré sa aj za hranicami monarchie preslávilo umeleckými zbierkami (najmä obrazová galéria), bohatou knižnicou, zbierkami minerálov, ale aj prírodnými krásami parku. V samostatnej divadelnej budove (jestvovala do roku 1937) uvádzali predstavenia za aktívnej účasti panstva, manželka grófa Jozefa, Mária Anna, rod. Majtényi, sa uchádzala o uvedenie melodrámy, pre ktorú mal skomponovať hudbu Ludwig van Beethoven. Podľa ústnej tradície rodiny bola Dolná Krupá miestom, kde tento hudobný skladateľ skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu.
Tip redakcie: Psychológovia radia, ako vychovať sebavedomé dieťa
Príslušníci nástupníckeho rodu Chotek sa neskôr zaslúžili o rozkvet poľnohospodárstva a chovateľstva. Panstvo preslávila na prelome 19. a 20. storočia najmä Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946), dodnes známa ako „ružová grófka“, svojím rozáriom s viac než 6 000 koreňmi ruží a neskôr kompletnou zbierkou Severokrajných ruží (pozostalosť Rudolfa Geschwinda).
V 20. storočí kaštieľ navštívili mnohé významné osobnosti, napríklad Ján Pálffy, majiteľ Bojnického zámku; rakúsky maliar Oskar Kokoschka; nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Romain Roland, ktorý v Dolnej Krupej zbieral materiál na svoje knihy o Ludwigovi van Beethovenovi; významný fotograf a etnológ Karol Plicka a ďalší. Po zriadení Domova slovenských skladateľov zavítal do kaštieľa okrem pravidelných návštevníkov – slovenských hudobných skladateľov, interpretov a muzikológov – celý rad významných domácich i zahraničných hostí.
Od roku 2003 kaštieľ spravuje SNM-Hudobné múzeum.
Čítajte tiež:
Počet mŕtvych z vykoľajeného vlaku dosiahol…
Facebook najnovším výrobkom zahanbil počítačový priemysel
