Kapela Downhill je už nejaký čas známa najmä fanúšikom moderného rocku. Chalani z Trnavy sa dali dohromady už v roku 2006, no v aktuálnej zostave fungujú od roku 2009 a ich predstava o hudbe sa už vtedy zhodla v jednom. Pokračovať s vlastným materiálom a to sa im aj darí. V roku 2010 zabodovali v súťaži kapiel FAMAT a v roku 2011 sa prebojovali do celosvetového finále súťaže Emergenza. Už sme ich naopak mohli vidieť na viacerých miestach. Objavili sa na festivalových pódiách zvučných mien ako Červeník, Topfest a Orange Music Summer Duchonka. V lete 2011 svet uzrelo ich prvé EP s názvom Time To Lie, ktoré pokrstil bubeník zo skupiny Desmod, Ján Škorec, pričom pár skladieb už sme mohli od nich počuť na koncertoch. O Downhill je stále viac a viac počuť, darí sa im pomaly stúpať a nepochybne si čoskoro vypočujeme niečo zaujímavé aj v rádiách. Alebo nie?
Vyspovedali sme člena Downhill Petra Mikuška, ktorý viac predstaví kapelu, plány a ambície.
Downhill už mne osobne na počutie znie ako niečo, čo musí mať úspech. Ako je to s vami v skutočnosti? Je to poriadna drina sa presadiť a úspech prichádza, alebo je to len o šťastí a bytí v správnom čase na správnom mieste?
– Je to tak pol na pol. Určite platí, že bez práce nie sú koláče, ale aj keď človek drie a nemá to šťastie, že by si ho niekto všimol, tak sa o to ťažšie presadzuje. Ale naopak, ak sa vyskytne, že v hľadisku je človek, ktorý by ho posunul ďalej a muzikant nedrie a nepracuje na sebe, tak toho človeka ničím neosloví.Ako vlastne vznikol Downhill? Určite absolútny začiatok kapely vyzeral aj v zložení inak, ako je dnes, je tak?
– Downhill ako taký začal na gymnáziu, kde sa stretli spevák Vlado, gitarista Adam a Basgitarista Bobo, bývalý gitarista Jakub Šoltés a na bicie s nimi hral Róbert Gombár. Jakuba vystriedal terajší gitarista Marián “Eddie” Radošovský a Roba zas Peter Koleno, ktorého som vystriedal v 2009 ja.Čo máte tento rok za sebou?
– Tento rok sa ešte stále rozbieha, no zatiaľ máme za sebou zopár koncertov a jeden festival – AmfikFest v Nitre.A pred sebou?
– Leto by nebolo letom bez festivalov, tak aj tie nás čakajú. Ľudia nás môžu vidieť napríklad na EkoFest-e v Trnave, Topfest-e v Piešťanoch, na Podhájska fest-e v Podhájskej, RipFeste vo Veľkých Ripňanoch, na festivale Yní Víkend v Banskej Bystrici na Art Lete v Skalici, či na festivale Rockness v NeslušiPrvé album, to je taký štart, ktorým sa môžete prezentovať a vďaka nemu vás môžu viacerí identifikovať. Nepochybne šlo o poriadnu drinu a mnoho príprav. Ako to bolo u vás? Prebdené noci, uši boľavé od slúchadiel, ruky od gitár, nervy v kýbli, alebo situácia úplne iná?
– Ono to je vlastne EP, ktoré obsahuje 5 skladieb, tri anglické a dve slovenské. Samozrejme, muselo sa na tých veciach pracovať ako v štúdiu, tak aj po nahrávaní. Ja som osobne s chalanmi zo štúdia často sedával do rána za počítačom a cez internet sme konzultovali priebeh mixáže a podobne.Aký má vôbec pocit hudobník, ktorý vydá svoje prvé CD či EP a toto dielo vidí v obchodoch? Čo vtedy vlastne behá hlavou človeku, ktorého prácu a snahu na tom albume počuť?
– Naše EP v obchodoch nie je, no dá sa objednať priamo u nás, ale každopádne je to veľmi príjemný pocit, keď sa pozriem na to CD a spomeniem si, ako sme tie pesničky, ktoré sú na ňom, ešte len skladali a uvedomím si, že teraz sú už oficiálne aj nahrávkami, ktoré si môžu ľudia vypočuť.Priznám sa, že moja predstava môže byť trochu skreslená. Váš štýl je moderný, ste mladí chalani, hráte štýl, ktorý môže osloviť mnohých mladých, aj dievčatá. Ako je to s vami a vzťahmi? Zadaní, či slobodní? Ako je v šoubiznise staré známe, pri sláve sa vzťahy môžu meniť častejšie.
– Všetci sme šťastne zadaní, no každý zo vzťahov začal nezávisle od kapely, takže si myslím, že tu to “staré známe” neplatí.Viem, že je možno priskoro, ale pre každý prípad sa pýtam. Už sa vám pošťastila nejaká príhoda z koncertovania, ktorú by ste si neželali znova zažiť?
– Príhod sa stalo veľa, ale raz sa nám stalo, že sme ešte len zaparkovali, vystúpili z auta a už sme mali dvoch chlapíkov pri nás, z toho jeden z nich nám mával pred nosom nožom a hovoril, že jeho obľúbená skupina je Konflikt. Taktiež, keď sme boli v štúdiu, tak sme šli s Michalom Kolejákom, s ktorým sme naše EP nahrávali, na koncert do Senice, kde so svojou skupinou vystupoval. Na ceste naspäť do Dunajskej Stredy sme na R1 za Trnavou zmeškali odbočku a cesta Senica – Dunajská Streda trvala zhruba 3 a pol hodiny. Naspäť do štúdia sme prišli okolo tretej hodiny ráno. A ešte verím, že náš gitarista by sa nechcel dvakrát za sebou “vysypať” na pódiu na tom istom mieste, ako sa mu to stalo v 2011.Kde vás uvidíme najbližšie?
– Najbližšie nás čaká EkoFest v Trnave, to je 23.6., v ten istý deň Yní Víkend v Banskej Bystrici a potom 29.6. Topfest v Piešťanoch.
Facebook skupina: http://www.facebook.com/thedownhill
