Zemetrasenie na Haiti v roku 2010 prilákalo viacero organizácií, ale aj médií a fotografov, ktorí vyrazili na ostrov fotografovať, aby mohli ďalej fotografie predávať mimo tých priamo vyslaných periodikami. Zarábať sa dá na každom zemetrasení. Jednému z fotografov sa na mieste podarilo vyhotoviť tragickú fotografiu mŕtveho dievčatka, ktoré nezomrelo na následky zemetrasenia, ale bolo zastrelené počas chaosu a rabovania. Šlo o 15 ročnú Fabienne Cherisma a zasiahla ju guľka policajta, keď odnášala zrejme predmety viditeľné na snímke. V roku 2011 sa podarilo autorovi tejto snímky, švédskemu fotografovi Paulovi Hansenovi na 67. výročí významnej Medzinárodnej súťaže zameranej na fotografiu, vyhrať prvé miesto. K fotografii bol pripojený aj malý príbeh, ktorý musel zasiahnuť emóciami.
Autor: Paul Hansen, 2010, zdroj: embruns.net
Druhý pohľad na rovnakú situáciu
V súčasnosti sa svet dostáva aj k ďalšiemu záberu rovnakého miesta, len z iného uhla a tak sa v mysli vynára nová otázka. Kde je vlastne hranica morálky? Doslova ako supy vyzerajú všetci tí, čo prišli tasiť, upravovať expozíciu, uzávierku, a všetky detaily pre čo najlepšiu snímku. Pre fotografa výhoda, pretože fotografovaný objekt sa nehýbe. Je dostatok času na spravenie dobrej snímky a tak celkovo tento záber dokazuje hyenizmus, ktorý v prvej fotografie zostal úspešne skrytý.
Autor: Nathan Weber, 2010, zdroj: embruns.net
S mŕtvym dievčaťom hýbali, aby vyzerala fotka lepšie
Zaujímavosťou fotografie je fakt, že s ňou niekto z fotografov pohyboval. Upravili si ju tak, aby držala oba obrazy, ktoré niesla. V skutočnosti, keď umierala, neobjímala ani jeden. Obrazy jej pod ruku dal len kvôli výzore fotografie pod ruku fotograf, ktorému záležalo na výzore scény. Snímku inej polohy jedného z obrazu totiž odhalili tieto stránky. Jeden zo supov totiž urobil snímku ešte skôr.
Morálka je len slovo
Presvedčili sme sa na niektorých podujatiach. Stačí aby verejne známej osobe spadla na zem kabelka a v tesných šatách sa nemohla hneď zohnúť, ide o príležitosť, kedy novinári a fotografi vytasia foťák a spúšťajú spúsť opakovane v snahe zachytiť, ak by náhodou šaty praskli. Je to situácia, kedy sa v Ostrave prepadlo námestie pod hasičským vozom a fotograf nemenovaného denníka drzo odstrkoval ostatných ľudí, aby si urobil dobré fotky, až sa pri prepadnutom kolese stretlo asi osem fotografov. Situácia vyzerala groteskne. Fotograf ale nemusí byť vždy novinár. Zažil som to v jednej africkej krajine, kde keď sa objavila krásna čierna domorodkyňa s nádherným bábätkom, odrazu ju obkľúčilo 15 turistov s fotoaparátmi, vyľakali mamičku a nikto z nich si nevšimol hlasné námietky matky, ktorá chránila dieťa aj seba. Situácia je pritom absolútne bežná azda všade, kde je niečo pekné, žijú tam neobyčajní pre nás exotickí ľudia, a zároveň je čím fotiť.
