V roku 1994 sa jednému pastierovi podarilo nájsť podivné úkazy na hrebeni pohoria ležiaceho 15 kilometrov severozápadne od mesta Şanlıurfa v Turecku. Keď na ne upozornil úrady, pri prieskume sa podarilo zistiť, že nepôjde len tak o obyčajné priehlbiny, ale že miesto ukrýva aj iné tajomstvo. Celé roky až stáročia toto miesto poznali poľnohospodári, ktorí miestne kamene rozbíjali, pretože si mysleli, že nejde o nijako významné skaly. Až o niekoľko rokov neskôr sa po odkrytí podarilo objaviť miesto, ktorého vek má byť až neuveriteľných 12 000 rokov a siaha tak do konca doby ľadovej. Miesto po postupnom odkrývaní archeológmi začalo odhaľovať záhadné kamenné tvarované platne v tvare písmena T vrazené do zeme, ktorých sústredenie do špirály nedáva zatiaľ žiaden význam. predpokladá sa, že kamene svojim tvarom tvorili podpery pre strechu. Sú vysoké 6 metrov a vážia okolo 20 ton. Zaujímavosťou je, že toto miesto obsahuje na niekoľkých kameňoch zvieracie motívy, alebo vyrezávané zvieratá do kameňa. Niektoré z nich nie sú identifikovateľné ako dnes žijúce zvieratá, prípadne sa len neponášajú priamo na známe tvory. Podobné vyobrazenia zvierat sa podarilo nájsť v minulosti viac na sever, no spojitosť s objavom známym ako Göbekli Tepe, o ktorom je teraz reč, už viac nie. (foto: gobeklitepe.info)
Göbekli Tepe a historická revolúcia
Objav Göbekli Tepe spôsobil zvrat v poznaní histórie ľudstva. Najskôr to bolo niekoľko menších objavov neďaleko a po niekoľškých desaťročiach záhadný nález s kamennými platňami. Celé nálezisko získalo názov Göbekli Tepe a stále je nejasný jeho účel, či história. Kým mnohí mysleli, že sa počiatok staviteľstva a pokroku v staviteľstve objavil až niekde okolo roku 7000 p. n. l., objav Göbekli Tepe posunul túto hranicu o násobok času, čo znamená, že historici donedávna ľudstvo zberačov plodov a lovcov výrazne podceňovali. Neboli však doteraz dôkazy. Dnes máme v rukách dôkazy o stavbe staršej ako 11 000 rokov, čo ešte donedávna história nepoznala. Hoci nejde o stavbu obydlia v pravom slova zmysle, ale skôr o stavby svätyne, či inej náboženskej stavby, považujeme miesto za najstaršiu stavbu väčšiu ako chatrč, či menšia rozhľadňa. Neprestáva pritom fascinovať svojou záhadnosťou a tvarom.
Tajomstvo sa podarí odhaľiť až budúcim generáciám
V súčasnosti je odkrytých len asi 5 percent archoelogického náleziska. Výskumníci predpokladajú, že svoje tajomstvo odhalí toto miesto až budúcim generáciám, keď bude technika a archeologický prieskum na oveľa lepšej úrovni a menej náročný. Archeológovia totiž nenarazili na dno a dá sa o tomto mieste hovoriť ako o bohatom nálezisku, keďže kamkoľvek sa vydajú na hlbší prieskum, zem vydá svoje tajomstvá. Rozpoznateľné základy stavieb, či ruiny muriva, aj to má pre výskum miesta veľkú cenu. Odkrývanie bolo zastavené a pokračuje sa len sporadicky. Je však škoda, že je miesto ďaleko od turistických trás. Záujem turistov o toto miesto by mohol z časti financovať jeho ochranu a zachovanie pre možné neskoršie pokračovanie bez rizika nevítaných hostí a lovcov pokladov.
Ďalšími zaujímavosťami o tomto mieste je nález stavieb v blízkosti náleziska, ktoré sú však známe oveľa viac. Malo by ísť o rímske stavby z čias výstavby Limes Arabica, čo je sieť hradieb a opevnení. Podľa niektorých histprickov je to však nepravdepodobné. Taktiež je zaujímavé, že len pol kilometra do nálezu boli objavené lomy, čiže je známe miesto, odkiaľ pochádzal kameň na stavbu týchto stavieb. Na to, aby vôbec mohli ľudia postaviť takéto miesto a pohybovať ťažkými kameňmi bolo nutné zamestnať možno až niekoľko stoviek mužov. To by znamenalo, že sa tu nachádzalo mesto s vládou, alebo kňazskou mocou. Mnohé ďalšie veci sú však už len dohady.
Foto: gobeklitepe.info
