Nový megalopolis Číny: Jing-Jin-Ji

0
2618

201412101418191573181_49

Čínske veľkomestá rastú závratnou rýchlosťou. Napriek výraznému spomaleniu rastu celkovej populácie obyvateľov vo veľkomestách stále pribúda. Vrchol rastu veľkomiest je predpokladaný až v roku 2050. Počas ďalšieho štvrťstoročia by sa počet obyvateľov čínskych veľkomiest mal zvýšiť o 250-miliónov – to je takmer celá populácia Indonézie, štvrtej najväčšej krajiny sveta.

Dve z metropol – Peking a Tianjin – spolu už takmer susedia – sú vzájomne vzdialené len 150 km, majú spoločne 35-miliónov obyvateľov a sú jednou z najrýchlejšie rastúcich aglomerácii sveta.

 

Megalopolis Jing-Jin-Ji

Hlavné mesto Peking má 5 mestských okruhov. Sú označené číslami od 2 po 6, číslo 1 patrí okruhu okolo Zakázaného mesta (Forbidden City). Obyvatelia okrem toho používajú množstvo ďalších rýchlostných ciest a najdlhšie metro sveta. Už nejaký čas sa uvažuje o integrácii území zo širšej periférie. Podstatou plánu je umiestniť orgány štátnej správy a manufaktúrne podniky mimo preťažené centrum Pekingu. Spojením miest Peking, Tianjinu a provincie Hebei by tak vznikol megalopolis Jing-Jin-Ji. Alternatívny názov je Hlavný ekonomický okruh.

 

Nevyhnutnosť rozšírenia

Peking je príliš preľudnený. Hustota dopravy je najvyššia (a najhoršia) na svete. Situácia sa zhoršila až tak, že správa mesta chcela stanoviť prísny limit pre množstvo obyvateľstva v provincii Pekingu. Zvažovali aj zníženie populácie obývajúcej centrálne územia o 15 %. Dôležité opatrenia vedúce k odľahčeniu centra mesta už začali. Úrady provincie boli premiestnené do predmestskej časti Tongzhou, ktorá je 40 minút autom od centra mesta a hraničí s Tianjinom. Tongzhou teraz zažíva rýchlejší rast ako sám Peking. Ďalším krokom je zveriť správu mnohých podnikov v Pekingu iným oblastiam. Na počte obyvateľov Pekingu má vysoký podiel množstvo ľudí prichádzajúcich za prácou z iných častí krajiny, ktorý nemajú povolenie trvalého pobytu (hukou). Územie, na ktorom sa Jing-Jin-Ji nachádza, má približne 110-miliónov obyvateľov. Rozloha územia je podobná Rumunsku a hustota obyvateľstva je 500 obyvateľov/km2 .

Tangshan
Moderná architektúra Tangshanu – pohľad z pamätníka zemetrasenia v r. 1976

Zložky megalopolisu Jing-Jin-Ji

Ďalšie územné celky by mali prevziať funkcie, pracovné miesta aj obyvateľov Pekingu. Baoding by mal prevziať zdravotnícke zariadenia, školy a štátne úrady. K výraznej urbanizácii dochádza aj v provincii Langfang, vďaka novej rýchlostnej ceste Jingtang vedúcej cez územie. Tangshan s Pekingom bude spájať nová trať pre rýchlovlaky, ktorá zabezpečí ich rýchle a pohodlné spojenie. Tangshan bol v roku 1976 zdevastovaný zemetrasením. Mesto bolo znovu vystavané a teraz je plné obdivuhodnej modernej architektúry (viď obrázok), ktorá zatiaľ nie je docenená. Qinhuangdao by zas mohlo profitovať z dobre umiestneného morského prístavu.

 

Zlepšenie dopravy

Plánované je predĺženie liniek metra. Predmestia čaká výstavba nových železníc a megalopolis so vzdialenejšími veľkomestami budú spájať nové trate pre rýchlovlaky. Rozsiahla sieť rýchlociest prejde ďalším rozšírením a v roku 2017 by mala byť dokončená aj stavba 7. mestského okruhu.

 

Decentralizácia Pekingu

Jing-Jin-Ji sa pripojí k dvom už jestvujúcim megalopolisom Číny: Yangtze Delta (centrom je Šanghaj) a Pearl River Delta (v centre je os medzi Guangzhou a Shenzhen). Megalopolis Jing-Jin-Ji sa podstatne odlišuje od predošlých spomínaných a nepôsobí ako jasný kandidát na decentralizáciu, keďže jeho územia sa nachádzajú na rozľahlom území. Hustota obyvateľstva a rýchlosť vývoja sú ale veľmi vysoké, najmä v centre Pekingu, čo je hlavným dôvodom potreby decentralizácie.

Zdroj: newgeography.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ