Mys Dobrej nájdete je skalnatý koniec Kapského polostrova nachádzajúceho sa v južnej časti Afriky neďaleko Kapského mesta v štáte Juhoafrická republika. Mnohí sme sa na hodinách zemepisu učili fakty, ktoré vôbec neboli pravda. Bola to však zrejme nepozornosť učiteľov, pretože Mys Dobrej nádeje nie je najjužnejším a ani hranicou dvoch oceánov.
zdroj: Nicolas Raymond freestock.ca
História Mysu a Kapského mesta
Prvý Európan, ktorý dosiahol toto miesto bol námorný portugalský prieskumník Bartolomeu Dias v roku 1488, ktorý ho nazval Mys búrok. O desať rokov neskôr už tadiaľto viedol svoju loď Vasco de Gamma. Svoj názov Mys Dobrej nádeje však dostal neskôr skôr z motivačných dôvodov. Všetky lode, ktoré celý čas z Európy putovali na juh totiž práve tu začínali meniť smer na východ. Obracali sa tak aj prvé hviezdne mapy, ktoré na južnej pologuli neboli ešte celkom presné a zdokumentované. Dobrú nádej potreboval každý moreplavec, pri plavbe do neznámych vôd, taktiež najmä pre fakt, že okolité kamenné pobrežie ohrozovalo trupy lodí a prekonať ho znamenalo prejsť nebezpečný úsek. Oblasť vyniká silnými prúdmi a veternou činnosťou. V časoch bez radarov a miestnych majákov bol bod rozlišovacím znakom a v prípade zlého počasia alebo hmly tvoril veľké nebezpečenstvo zablúdenia, stroskotania, alebo zlej navigácie vôbec. Otvorená cesta do Indie po mori potrebovala čo najviac optimizmu. Práve vďaka tejto trase obchodných lodí holandskej Východoindickej spoločnosti sa neďaleko Mysu Dobrej nádeje vybudoval obchodný prekladiskový prístav a vzniklo Kapské mesto. Jeho originálny názov je Cape Town ako Mesto Mysu. Pôvodnými obyvateľmi oblasti boli Hotentóti. 19. januára v roku 1806 po prehratej vojne prešlo Kapské mesto pod Britskú nadvládu ako zámorská kolónia a britským územím bolo do roku 1910, kedy Juhoafrická Únia vyhlásila nezávislosť a neskôr sa premenovala na Juhoafrickú republiku.
zdroj: Nicolas Raymond freestock.ca
Prírodná rezervácia Cape Point
Prírodná rezervácia Cape Point, kam spadá aj Mys Dobrej nádeje, je jedno z najobľúbenejších miest Juhoafrickej republiky mimo safari a prechádzky prírodou. Neďaleko Kapského mesta má bohaté možnosti a príležitosti na rozmach turizmu. Ako prírodné dedičstvo je zapísaná na zozname UNESCO. Môžu za to rozmanité druhy živočíchov a rastlín mnohých aj vzácnejších endemitických druhov. Z geologického hľadiska je oblasť tvorená pieskovcom, ktorý sa mení farebným zložením, ale aj hustými zelenými plochami. Žije tu hneď niekoľko druhov antilop, horská zebra, stovky druhov vtákov, niektoré veľmi vzácne druhy a taktiež najväčší vták na svete. Nájdeme tu niekoľko druhov plazov, motýľov a rôzne drobné cicavce. V zátoke False Bay sa objavujú veľryby, kosatky, aj delfíny ktoré je možné pozorovať dokonca už z brehu. Park Cape Point na svojej ploche disponuje niekoľkými plážami, scenériami a nádhernými miestami. Pýši sa dokonca vlastnou lanovkou, piknikové miesta pre rodiny. Stránky prírodnej rezervácie nájdete na adrese: capepoint.co.za
Vraky lodí, miestna lanovka a maják
Mieste pobrežie ponúka príležitosti aj pre potápačov. Známych je okolo 25 vrakov. Po jednej z najznámejších lodí, či skôr legiend, je pomenovaná aj miestna lanovka. Volá sa Bludný Holanďan. Legendy o tejto lodi duchov hovorili, že ktorá posádka na mori ju uvidí, čaká ich nešťastie, alebo už nikdy neuvidia pevninu. Jej domovským prístavom mal byť podľa legiend práve Mys Dobrej nádeje. Dnes síce loď duchov Bludný Holanďan zrejme nekrižuje moria, no jej názov nesie technická atrakcia. Lanovka, ktorá má spodnú stanicu vo výške 127 metrov nad morom a následne stúpa do výšky 286 metrov vyváža návštevníkov k miestnemu majáku, ktorý postavili v roku 1859 a dodnes plní dôležitú úlohu navigácie lodí. Nachádza sa tu aj novší maják postavený v roku 1914, ktorý je najsilnejším majákom na južnej Afrike vôbec.
zdroj: Nicolas Raymond freestock.ca
Poriadny omyl na hodinách zemepisu
Mnoho ľudí, dokonca sa na školách vyučuje, že ide o najjužnejšie miesto Afriky, kde sa dokonca stretáva Indický oceán s Atlantickým, čo pritom nie je celkom pravda. Podľa viacerých zdrojov je hranica oceánov viac na východ, podľa iných zdrojov je hranica predsa len pri Myse Dobrej nádeje. Mys však nerozdeľuje oba oceány, pretože leží na juhozápade Kapského polostrova a nie na jeho južnom cípe. My Agulhas, ktorý je najjužnejšou pevninou vzdialenou zhruba 150 kilometrov na juhovýchod, je tvorené obrovskou časťou pevniny, ktorá leží ešte oveľa viac na juh a práve pod touto časťou Afriky by sme mohli hľadať geograficky presnejší stret Atlantiku a Indického oceánu.
