Fenek, ušatá púštna líška s výbornou schopnosťou prežiť Saharu

0
15378
fenek, púštna líška
Fenek berberský, púštna líška, © foto: Maťa, všetky práva vyhradené

Púštna líška, berberská líška, alebo inak Fenek je prevažne nočný živočích s výnimočne dobrým zrakom a sluchom. Žije v takmer celej severnej Afrike v púštnych oblastiach, kde nachádza typické podmienky pre jej prežitie. Jej charakteristickým znakom sú veľké uši, ktoré dosahujú dĺžku presahujúcu dĺžku samotnej tváre. Tie majú pritom dve funkcie. Pre ich pohyblivosť a tvar dokáže vnímať ruch okolo seba o niečo viac citlivejšie, avšak zároveň uši pomáhajú odvádzať teplo. Krvné zakončenia na ušiach sú zámerne vyvinuté blízko pri pokožke, aby sa dopomáhalo k ochladzovaniu krvi.

Telo vyzbrojené na prežitie v Sahare
Telo fenekov je ľahké, dokážu sa veľmi rýchlo pohybovať a vynikajú špeciálnymi vlastnosťami pre prežitie v extrémnych horúčavách. Na labkách majú vrstvu srsti, ktorá bráni úplnému styku páliaceho piesku s mäkkými časťami stupají a pokožky. Počas najvyšších teplôt zostáva často skrytý v tieni, alebo vyhĺbených norách, ktoré je schopný vyhĺbiť veľmi rýchlo. V pevnejšej zemi je schopný hĺbiť komplex chodieb, v ktorom prežívajú aj celé rodiny. Dorastá do výšky 20 a šírky 40 centimetrov a váhy maximálne okolo jedného kilogramu. Vyskočí do výšky viac ako pol metra počas behu
Pre výraznú odlišnosť od bežne známych druhov líšok nie je presné jeho zadelenie. Spoznávanie tohto druhu púštneho živočícha sa za mnohé roky od záujmu vedcov o tento druh mohlo obmedzovať len na fenekov odchovaných v zajatí. Divý fenek sa totiž príliš sledovať nedá. Pôvodne mal fenek svoj vlastný druh, ale neskôr ho priradili k líškam. Žiaľ nie je ani jasné, akou veľkou je populácia tohto druhu.

Prežitie púštneho feneka
Fenek sa živí malými hlodavcami, hmyzom, prípadne aj inou stravou. Medzi kameňmi alebo v piesku ju vypátra pomocou sluchu, ale aj čuchu. Sám je však obeťou najmä veľkých operených dravcov. Stáva sa, že sa dostane do blízkosti ľudských obydlí a nieje nič výnimočné chytený fenek, ktorého majú zväčša ak je mladý, ako domáceho miláčika. Málo informácií o jeho reálnom živote vo voľnej prírode je jedným z dôvodov, prečo ľudia veľmi tomuto zvieratku nevenujú pozornosť a nie je záujem o jeho zachovanie a ochranu. V každom prípade by museli aj samotné severoafrické a saharské krajiny mať záujem o ochranu prírody. Fenek sa totiž v niektorých krajinách chytá aj pre vzácnu kožušinu.

Niekoľko zaujímavosti a chov
Fenekov videl aj samotný Antoine de Saint-Exupéry, veď ho spomínal aj v niektorých svojich listoch. Je dokonca alžírskym národným zvieraťom. Zvieratko je výnimočne čistotné, pretože svoje výlučky zásadne schováva, respektíve inak povedané zahrabáva. Fenek patrí medzi exotické zvieratá, ktoré sa môžu objaviť u niektorých chovateľov pokojne aj v našich končinách. Vzhľadom na jeho kategorizáciu ako zviera s hrozbou vyhynutia, jeho chov sa podriaďuje aj registrácií CITES. Pri chove v zajatí je možná starostlivosť podobná na starostlivosť o psy a mačky. V každom prípade nieje chov jednoduchý a vyžaduje si aj určité znalosti o tomto druhu zvieratiek. Jeho charakteristické uši sú rozpoznávacím znamením. V prípade potreby si ich škriabe výhradne zadnou labkou.