Vuvuzela, hlasná plastová trúbka, ktorá momentálne vyvolala ošiaľ, je dnes známym pojmom. Aj keď tieto trúbky na našich tribúnach zazneli už neraz v posledných rokoch, až dnes ich po názve začína každý poznať. Jednoduchá konštrukcia a mohutný zvuk, ktorý sa ozýva z tribún… nenápadný nástroj, ktorý dokáže pokaziť dobrý pocit z hry, a vôbec schopnosť diváka na tribúne počuť, sledovať a vnímať zápas. Veď si stačí predstaviť pocit na tribúne, kde sa nájde stovka šialencov v širokom rádiuse okolo vás, ktorá hlasno trúbi. Absurdne, nezmyselne a stále dokola. Ak ste dúfali v ten pocit, kedy so zatajeným dychom sledujete obecný zápas a počujete každý povzdych futbalistu, nadávku, alebo pisknutie rozhodcu… zabudnite.
Vuvuzela ako veľký hit
V Juhoafrickej republike je vuvuzela veľkým hitom. Nie každý slovenský fanúšik, pričom na mieste sa ich zišlo viacero, má vuvuzelu rád. Najmä v rozvojových krajinách sa však objavujú názory, že vuvuzela je neškodná zábava, a čo na tom, že zvyšok sveta ju vníma ako niečo, čo na tribúny nepatrí? Slovenskí, českí aj poľskí športovci sa v médiách zhodujú na tom, že s vuvuzelou to na tohtoročných majstrovstvách preháňajú a určite nejde o športové chovanie fanúšikov, ktoré by si priali doma. Mnohí dúfajú, že toto sa k nám nedostane. Stačí raz dva krát zatrúbiť a bol by to hlupák, keby na seba pútal zbytočnú pozornosť nadmernou hlučnosťou.
Sledovali sme zápas Slovensko : Nový Zéland
Okrem výsledku 1:1 priniesol aj pohľad na tribúnu, z ktorej nebolo pre neprimeraný až hlúpy bzukot vuvuziel počuť nič okrem nich. Predstavte si byť zavretý v úli nadrozmerných včiel, ktoré nespokojne bzučia ale dostatočne na toľko, aby sa dostavil pocit už už expolodujúcej hlavy. Tak gratulujeme k skvelému objavu už roky starej hračky a k nechutnému zážitku z hry, pri ktorej na šťastie komentoval komentátor dosť zreteľne, aby ho bolo počuť. Poklona futbalistom, že dokázali v tom úboho trápnom hluku dať jeden gól. Jeden internetový denník dnes vycapil na titulnú stranu oznam: Slováci, nestrapněte se. Dosť úsmevné hlásenie, či varovanie. Zaujímalo by ma, do akej miery to pisateľ bral za cennú radu a do akej miery ironicky narážal na nejaké trapasy… Ale aspoň sme sa tam dostali.
