Olympijské hry, ako názor vlastne aj pripomína, sú športovým podujatím, ktoré má svoje korene v staroveku. V období medzi rokmi prvého záznamu konania týchto hier roku 776 pred našim letopočtom a rokom 393 nášho letopočtu sa v starom Grécku pod horou Olymp konalo v lete alebo začiatkom jesene výnimočné športové podujatie, ktoré dovtedy nemalo obdoby a dlho neskôr taktiež. Celé vtedajšie Grécko sa tu stretlo, rôzne regióny vyslalo najlepších športovcov, aby zmeralo sily proti ostatným.
Nebola to len udalosť, pri ktorej si merali sily muži z rôznych častí Grécka, ale šlo o udalosť, ktorá pomáhala budovať národné cítenie, hrdosť a znamenala tiež určitú kultúrnu vyspelosť, kedy sa športu venovala zrazu výrazná pozornosť a vlastne aj pojem šport začal mať význam spoločenský.
Pred konaním olympijských hier sa do všetkých provincií a regiónov rozišli poslovia, ktorí oslovili jednotlivých správcov, alebo sami vydali vyhlásenia o presnom čase konania tejto udalosti. Mesiac pred zahájením hier museli byť prítomní všetci športovci, aby sa mohli pripravovať. Podmienkou účasti bol grécky pôvod a sloboda. Otroci, legionári, ženy, malé deti či cudzinci mali vstup zakázaný. Zúčastniť sa mohli aj obyvatelia území, ktoré boli vyhlásené za územie Grécka pri anektovaní a obyvatelia územia vyhlásení za Grékov.
Úvod a priebeh
Spustenie hier bolo na spôsob moderných Olympijských hier, prezentáciu všetkých športovcov. V niektorých detailoch sa súčasné olympijské hry naozaj nelíšia od pôvodných. O prvých, ktoré sa nám zachovali informácie, vieme, že prebiehali len jediný deň, či dva. Postupne sa pridávali k jednoduchej bežeckej disciplíne aj ďalšie a ďalšie, čím sa rozširovali aj dni konania hier. Pribudli aj preteky konských záprahov.
Víťaz získal stužku a na konci hier aj olivovú korunu. Pocta, ktorá sa dostávala víťazovi pozostávala z povolenia vystavenia sochy v olympijskom háji, či v meste bydliska vzdali športovcovi hold vyznamenaním, čestnými výsadami, alebo slávou. Vysoká pocta úspešného víťaza olympijských hier sa rovnala sláve bájneho bojovníka.
V období 3. storočia pred Kristom sa ku gréckym atlétom pridali aj iní bojovníci zo susedných krajín, či území s hospodárskymi vzťahmi s Gréckom. Štadión a bežecké dráhy vtedy privítali po prvýkrát aj Egypťanov, Sýrčanov a rôzne ďalšie kmene aj z čiernej Afriky. Nastalo však aj obdobie, kedy hry poznačila korupcia, pretože poradie a víťazstvo na olympijských hrách začalo mať aj určitú spoločenskú hodnotu a pre niektoré regióny a hodnostárov aj postavenie.
Rimania
Olympijské hry časom začali upadať, no druhý dych chytili počas rímskej nadvlády v okolí 1 storočia pred našim letopočtom, kedy Rimania posilnili ich význam a spravili z nich ešte väčšiu udalosť čo sa účasti týka. Pridali niekoľko ďalších disciplín, ktoré nie vždy boli pravidelné aj v ďalších ročníkoch. Dokonca aj cisár Nero sa na nich osobne zúčastnil. Víťazili často od malička cvičení atléti, významne sa presadzovali Feničania, Sýrčania a obyvatelia čiernej Afriky, ktorí podobne ako dnes, dokázali vynikajúco bežať a vybojovať prvé miesta v štafetách.
Kresťania zahubili pôvodné OH
Pôvodné OH zahubil nástup silného kresťanstva v Rímskej ríši a jeho zvolenia za oficiálne náboženstvo. Silnejúce kresťanstvo ich označilo za pohanský zvyk a tvrdo ich zakázalo v 4. storočí nášho letopočtu. Klinec do rakvy OH priniesol cisár Theodosius na základe ktorého rozhodnutí boli absolútne OH zrušené a krátko na to aj zbúrané budovy pod Olympom, ktoré k udalosti slúžili. Nakoniec zemetrasenie v rokoch 522 a 551 zničilo aj to, čo zostalo zachované.
Moderné olympijské hry
Myšlienky obnovy Olympijských hier prichádzali v rôznych obdobiach. V roku 1604 v Anglicku založil Robert Dover Anglické olympijské hry, kde sa zúčastňovali šľachtici aj obyvateľstvo bežeckých pretekov, hodu kladiva a ďalších disciplín. Zaujímavý nápad podporovaný samotným kráľom Jakubom I. vydržal 40 ročníkov a počas nich sa tešil záujmu. Obnovenia celých hier a ich významu sa po prvý krát chytil nemecký reformátor Johann B. Basedow v roku 1760 a po ňom Johann Christoph Gutsmuths z ktorého myšlienky vznikli nemecké olympisjké hry spájajúce niekoľko škôl a klubov.
Novogrécke olympijské hry
V roku 1859 sa v gréckych Aténach stretli tri stovky športovcov, ktorí za prítomnosti tisícov návštevníkov. Boli zároveň oslavou oslobodenia od tureckej nadvlády. Mestská rada Atén sa vtedy rozhodla, že obnovia olympijské hry a budú sa konať v marci každé štyri roky. Hry však presunuli do Atén a dočkali sa len 4 ročníkov.
Konečne fungujúce olympijské hry
V roku 1888 sa Pierre de Coubertin rozhodol obnoviť Olympisjké hry. Začal mohutne pripravovať podporu tohto plánu, informoval priateľov, rôzne miesta a predniesol to už s výraznou podporou ľudí okolo neho aj na 5. výročí založenia francúzskej únie atlétov. Tento plán mu vyšiel aj preto, že v Olympii prebiehal archeologický výskum a podarilo sa objaviť mnoho poznatkov o Olympijských hrách. Docielil založenie Medzinárodného olympijského výboru. Rozhodlo sa, že prvé hry budú v Aténach v rodnom Grécku a opakovať sa budú každé štyri roky. Vyspelý moderný svet, kedy aj šírenie informácií a povedomie o dôležitosti športu sa dočkalo vlastného zdokonalenia, pomohol myšlienke novej Olympiády na toľko, že ju začal podporovať celý moderný svet. Následné ročníky po Aténach, ktoré sa konali v Paríži v roku 1900 a 1904 v USA boli oslabené pozornosťou pre v tom istom období konajúce sa významné výstavy. Nasledovné ročníky už rástli závratnou rýchlosťou, postupne sa schvaľovali nové a nové športy a aj jednotlivé olympiády vynikali modernizáciou a účasťou. Olympiádu poznačila II. svetová ojna, kedy sa nekonali.
pre Zaujimavosti.net pripravil Peter Šimon
