Záchrana života je vec, ktorú by sme mali mať obsiahnutú v základnej ľudskej výbave. Napriek tomu sa ju musíme naučiť od skúsenejších a venovať jej výučbe pozornosť. Hovoríme tiež o kardiopulmocerebrálnej resuscitáci (KPCR), ak sa bližšie zaoberáme prvou pomocou a umelým dýchaním s masážou srdca. KPCR predstavuje diagnostiku, organizáciu a terapiu v realite mimo učebníc, a je celkom jedno, či hovoríme o odborníkoch, alebo o laikoch. Prvá pomoc podaná neodborným človekom je stále prvou pomocou a môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Touto činnosťou je obnovenie zlyhaných životne dôležitých funkcií ako sú dýchanie, vedomie, krvný obeh až následne po nich čokoľvek ďalšie.
Základy prvej pomoci
Základná KPCR sa zameriava na zabezpečenie dýchania a kontrola priechodnosti dýchacích ciest. Nemá zmysel obnovovať dýchanie, ak je plné napríklad hliny, krvi, alebo obsahu žalúdka. Dôležité je obnoviť ventiláciu, zabezpečiť dýchanie a taktiež zabezpečenie krvného obehu. Rovnako nie je možné poskytovať prvú pomoc, pokiaľ pacient utrpel ťažké krvácanie. V takom prípade je nutné ho čo najskôr zastaviť, pretože znižujúci krvný tlak a strata krvi môže sťažiť resuscitáciu. Na tento úkon využitie niekoho ďalšieho a snažte sa venovať samotnej resuscitácii.
Pri nájdení postihnutého, ktorý potrebuje pomoc je prvoradé privolať odbornú pomoc, zároveň môže byť aj niekto ďalší, avšak ak ste sami je potrebné pri dostupnosti telefónu volať na 112, kde sú operátori pripravení asistovať aj na diaľku pomocou telefónu zatiaľ, čo na miesto vyrazia záchranári. Cez telefón povedie vaše kroky.
Masáž srdca
Jeden zo základných prvkov prvej pomoci je masáž srdca, ktorú po správnosti nemôžeme nazvať masážou srdca, ale nepriamou masážou srdca, keďže sa ho nedotýkame. Ide o kardiopulmonálnu resuscitáciu, ktorú by mal vedieť každý jeden človek robiť správne. Ide o 100 stlačení za jednu minútu. Maximálna hĺbka stlačenia je 5 centimetrov, v krajnom prípade 6 pri dospelom mužovi. S masážou srdca by sa nemalo prestávať až do príchodu záchranárov, prípadne do oživenia zraneného so zástavou srdca.
Pomer 30:2, alebo 3:1
Osoby, ktoré prešli školením v KPCR by mali previesť resuscitáciu štandardne a to v pomere 30:2, čo znamená 30 stlačení hrudníka a 2 plné vdychy do úst so zapchatím nosa. To preto, že vzduch dávaný do úst by unikal cez nosovú dutinu a neprešiel by do pľúc. Umelé dýchanie slúži na naskočenie pľúcnych svalov a vôbec obnovu dýchania. Postup opakujú záchrancovia za kontroly dýchania a srdcovej činnosti. Pri deťoch je odporúčaný pomer 3:1.
Vaše vyčerpanie je žiaľ samozrejmosťou
Pri prvej pomoci je žiaľ samozrejmosťou, že záchranca v takejto situácií dostáva zabrať po psychickej, ale aj fyzickej stránke. Mnohé ohľady idú pri záchrane života bokom a preto je potrebné oceniť každý, aj keď nie vždy úspešný pokus niekoho zachrániť. Vyčerpanosť je samozrejmá, nejde o nič, čo by bolo výnimočné.
V prípade bezvedomia je nutné spriechodniť dýchacie cesty zákonom hlavy a zdvihnutím brady, čo umožní polohu, kedy je možné s telom lepšie pracovať a bude tiež možné umelé dýchanie.
Prenosné automatické defibrilátori skôr v zahraničí
V zahraničí sa v niektorých vlakoch, na palubách lietadiel, alebo vo veľkých nákupných centrách nachádzajú prenosné defibrilátory, ktoré slúžia práve na záchranu životov, pokiaľ sa zdravotná starostlivosť nedostane k pacientovi. Pokiaľ vás personál naviguje a nedokáže ho použiť, hlasová navigácia na prístroji jeho používateľa priamo naviguje, ako prístroj použiť. Návod v japončine Slovákovi veľmi nepomôže. Nakoniec nevieme o žiadnom prípade na Slovensku, kde by bol automatizovaný defibrilátor k dispozícii. Radi sa však dozvieme o miestach, kde sú aj v našich končinách pre takéto prípady dostupné.
Pripravila ZS pre Zaujimavosti
