Sovietsky zväz oficiálne potvrdil haváriu až dva dni po nehode, a ďalšie dni trvalo, než sa zorganizovali výpočty a predpoklady. Európa však stále netušila nič o tom, že do ovzdušia sa dostala vysoká miera rádioaktivity a že nevyspytateľný mrak pre verejnosť neznámej sily je už nad Európou vďaka silným vetrom. Mrak bol aj nad Slovenskom, pričom tak ako vo zvyšku Európy, ani u nás ľudia netušili, čo to pre organizmus znamená a informácia bola podaná spôsobom „len tak mimochodom, vybuchla továreň…“. Že sa do ovzdušia dostalo obrovské množstvo rádioaktívneho zamorenia nebolo svetu oznámené z Ruska, ale prekvapivo zo Švédska. Podľa niektorých odhadov išlo až o neuveriteľný 400 násobok množstva rádioaktívneho materiálu, než pri výbuchu bomby v Hirošime.
Že je zamorená Európa odhalili ako prví Švédi
Odhalenie priniesli až Švédi a to celkom náhodou. 28. apríla sa totiž pracovníci elektrárne Forsmark vzdialenej až 1100 kilometrov severozápadne merali preventívne v rámci vlastných pracovných postupov a zistili vysoké zamorenie odevu prichádzajúceho z vonku do objektu. Pri bližšom hľadaní príčiny objavili, že ovzdušie Švédska je zamorené, pričom pôvod zamorenia nemuseli dlho hľadať. Následne viacero meracích zariadení nekomunistickej Európy a až potom aj tej komunistickej spustili svoje merania a číselné štatistiky. Nevedomosť ľudí a obavy o zdravie zvýšili záujem o informácie týkajúce sa rádioaktivity, no vtedajšie médiá neiniciovali náučné čítanie, aké by sme očakávali dnes. Medzi prvými boli aj Fíni, ktorých merania ukázali zvýšenú radiáciu, no výsledky nezverejnili ihneď a verejne pre chýbajúcich členov pracovných tímov.
Genetika a zdravotné komplikácie
Rádioaktívny spad kontaminoval viac ako 100 000 štvorcových metrov pôdy priamo v okolí Pripyat a Černbyľu. Podľa viacerých meraní a výskumov ovplyvnil vývoj genetiky a mohol výrazne ovplyvniť aj genetiku ľudí. Zapríčinil smrť, alebo vážne ochorenia ľudí, ktorí prišli do priamejšieho kontaktu s kontaminovanou vodou a znečistenie zasiahlo aj veľmi veľký objem podzemných vôd. Nie je však pravda, že sa na mieste nehody objavujú 15x väčšie dážďovky, ako to zobrazoval film Godzilla. Túto informáciu dokonca uvádzajú niektoré „vedecké“ články ako fakt, no príliš si pletú hollywoodsky film s dokumentárnym žánrom.
Napriek neexistujúcim veľkým dážďovkám sa však pár rokov po katastrofe objavovali v blízkom okolí rôzne mutácie a deformácie zvierat, či narodených ľudí. Mimo rôzne fotografie domácich zvierat bez očí, nôh, alebo s viacerými nohami, sme sa od tej doby stretli s obrovským počtom rôznych podvrhov, fotografií z iných kútov sveta. Zvýšený obsah rádioaktívneho cézia bol monitorovaný v rôznych intervaloch dokonca pred pár rokmi v Nemecku a Rakúsku v lesoch a hornatých regiónoch. Rádioaktivita sa vyskytla v hríboch a divej zvery, ktoré sa živia práve hubami.
Následky na prírodu
Elektráreň z dôvodu nutnosti chladenia postavili pri rieke Pripyat, podľa ktorej pomenovali aj mesto. Výbuchom elektrárne sa dostalo do ovzdušia, ale aj do zeme a do vody obrovské množstvo smrtiacej rádioaktivity. Rieka Pripyat je jedným z väčších prítokov rieky Dneper, ktorá je zdrojom vody pre Kyjev. K nehode došlo v čase jari, kedy oblasť sužovali opakované dažde a tak bola pôda nasiaknutá pohyblivou vodou a mračná na oblohe boli savé ako špongia. V rezervoároch pitnej vody boli zvýšené miery jódu a rástlo znepokojenie nad stavom pitnej vody vôbec. V okolí elektrárne sa tiež pokúsili postaviť bariéru, ktorá by zabraňovala úniku podzemnej vody do širších podzemných tokov. Zvýšená miera rádioaktivity sa prejavovala u vodných živočíchov aj niekoľko rokov po nehode. Niekoľko hektárov borovicového lesa ležiaceho po smere stúpajúceho mraku uhynulo, v priebehu niekoľkých týždňov celkom sčervenalo, či zhnedlo a zoschlo. V priebehu niekoľkých rokov sa v okolitých lesoch neobjavili mláďatá, zvieratá ktoré prežili stratili reprodukčnú schopnosť. Prevažne Škandinávia postihnutá zamorením tráv čelila ešte aj pred niekoľkými rokmi problémom so zamorením zvierat pasúcich sa na trávach v horách, či na svahoch pasienkov, v ktorých boli preukázané zvýšené miery látok z čias výbuchu Chernobyľu. Až vo vzdialenej Británii, prevažne v Škótsku, boli nútení zmeniť spôsob pasenia oviec, aby sa znížilo riziko zamorenia mäsa a dodnes platia určité pravidlá a obmedzenia. Dokonca sa len pred dvoma rokmi zrušilo viacero obmedzení týkajúcich sa pohybu oviec, ktoré od havárie v Černobyľu výrazne ovplyvňovali ich chov a vôbec situáciu v tejto oblasti. Po výbuchu Chernobyľu sa výrazne znížil počet fariem. Ľudia mali alebo majú dodnes najčastejšie ochorenie v podobe rakoviny štítnej žľazy, no v súvislosti s meraniami úmrtnosti, či zvýšenia výskytu rakoviny štítnej žľazy v spojitosti s Chernobyľom, sa môžeme stretnúť s veľmi neprehľadnými informáciami, ktoré hovoria o číslach pacientov s diagnózou, ale zároveň ide o informácie popierajúce vplyv Černobyľu. Výrazný počet publikácií a článkov tak popiera vplyv na človeka, iné médiá potvrdzujú vplyv na človeka, pričom o zničujúcich účinkoch na zdravie detí sú rôzne zmienky v literatúre, aj v médiách. Že by propaganda, a naozaj výbuch elektrárne nespôsobil ujmy na zdraví? Alebo sa len neisté informácie snažia zakryť úplnú mieru zodpovednosti? Niečo také nie je na nás…
Mocný Socialistický zväz dostal ranu pod pás
Za snahou vec utajiť a vyčísliť rozsah škôd a zodpovednosti skôr v tichosti, stála až zvrátená chuť udržať silu Sovietskeho zväzu ako moc krajiny mocnej a pokrokovej, ktorá sa nemôže mýliť a nemôže zlyhať. Zlyhanie práve vo veci, do ktorej vkladali obrovské nádeje a podkladali ju za svoju pýchu, bolo obrovskou ranou pre vtedajší režim. Takto to vnímalo mnoho našincov, ktorí sa o celej veci často dozvedeli až niekoľko týždňov po nehode. Pravdou však je aj to, že následky a vážnosť situácie utajili v prvých dňoch Moskve najmä Kyjev s predstaviteľmi elektrárne.
Najviac zasiahnuté boli krajiny Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Švédsko a po nich Fínsko, Rakúsko, Nórsko, Bulharsko, Británia, Československo a v rôznych mierach zvyšok Európy až po Taliansko.
