Mor Ho! Sama Chalupku. Viete koho a čo naozaj popisuje?

0
10632

Už Rimania popisovali kmene Limigantov na severovýchode od Rímskej ríše, ktoré Samo Chalupka vo svojom diele Mor ho! nazýval Lemiakmi. Motívom pre napísanie básne Mor ho! bola kniha od Pavla Jozefa Šafárika z roku 1826 s názvom Dejiny slovanskej reči a literatúry. To, že sa básnik pustil do popisu historických udalostí nemožno považovať za náhodný víkendový počin jedného umelca. Do básne totiž určitým spôsobom zhmotnil historické súvislosti, ktorých výskumom sa Chalupka zaoberal dlhšie. Pospájal jednotlivé súvislosti a udalosti do básne, v ktorej mnohí vidia presne to, o čo autorovi šlo. Popísal hrdinský boj za slobodu, hoci boj nebol pre Slovanov víťazný. Napriek tomu, že vychádzal zo starších zdrojov, kde sú Lemkovia považovaní za Slovanov, moderní historici popierajú a vôbec udalosti popisované v básni Mor ho! nie sú považované za pravdivé. Nesedia totiž do toho, čo je oficiálne a v učebniciach uvádzané.

Samo Chalupka vysvetľuje historické súvislosti
Na niektorých zdrojoch sa pri básni Mor Ho objavuje sprievodný text pre vysvetlenie básne. Publikoval ho ako vysvetlenie a rozbor básne v slovenskom časopise Sokol v roku 1864. Lemiakov v ňom popisuje ako kmeň slovanský od Čierneho mora postupujúci v roku 50 nášho letopočtu smerom proti prúdu Dunaju až k Sedmohradsku. Po zmiešaní s Jásmi sa práve tí správali ako páni k poddaným Lemiakom, ktorých Rimania uvádzajú ako Limigantes. Mali to byť práve Jásovia, ktorí podnikali lúpežné prepadnutia na juh a na východ. V roku 332 mali Jási bojovať proti Gótom, no vojna takmer prehratá bola otočená vo víťazstvo Jásov vďaka privolanej pomoci Rimanov. Nevďační Jásovia sa im mali za pomoc „odvďačiť“ neskôr opäť vyplienením rímskej zeme v ich blízkosti. Už v roku 334 sa Góti do Jásov pustili opäť a porazili ich vrátane kráľa Visimara. Jásovia vyzbrojili Lemiakov a poslali ich proti Gótom, keď vyhrali. Rímsky cisár v roku 358 vyrazil na východ poraziť nepokojné národy, medzi ktoré pre udalosti posledných dvadsiatich rokov žiaľ patrili aj Lemkovia. Rimania vpadli do Panónie, oblasti, ktorú dnes tvorí časť Balkánu, zásadnú časť hlavne Maďarsko a siaha až po juh Slovenska. Potrestané mali byť národy Koldov, Jásov aj Lemiakov. Chalupka popisuje dva prvé ako národy zbojníkov. Tretí ako pokojný a pracovitý, čiže národ Slovanov, voči ktorému sa zlosť rímskeho cisára nasmerovala najviac. Jási a Kvádi nemali podľa textu autora bojovať, ale prosiť o milosť, kým Lemiaci vyjednávali a hrdo mali stáť a bojovať aj počas bitky, ktorú obkľúčený prehrali. Nasledovať malo spustošenie krajiny medzi Dunajom a Tisou v oblasti neskoršieho Temešského Bánstva a odsunutie Lemiakov viac na sever do močarín a hôr. Rímsky cisár mal však ešte v zime zopakovať druhý útok na Slovanov, vyrazil zo zimného tábora v Seremíne (Sirmium) a výpravu namieril do Petrovaradina, ktorý Rimania nazývali Acumincum.

Pevnosť Petrovaradin, Srbsko a Mor ho

Pevnosť Petrovaradin miestom vyslovenia Mor Ho!
Slávny pokrik, ktorý zostane nesmrteľný pre báseň tohto názvu, zaznel v blízkosti pevnosti Petrovaradin (foto vyššie). V tom čase tu stála len menšia pevnosť Cusum, za byzantských čias nazývaná Petrikon, ktorú v piatom storočí zničili Húni. Nachádza sa pri Dunaji v srbskom meste Novi Sad vo Vojvodinskej časti krajiny. Mimoriadne silná pevnosť má náznaky bastiónovej stavby, ako máme napríklad v Komárne. Práve tu malo zaznieť Mor Ho! v momente, keď zástupcovia Slovanov mali zistiť, že vyjednávanie s Rimanmi po druhý krát padlo a idú opäť bojovať za slobodu, pretože podmaniť sa Rimanom odmietajú. Kým v básni je toto miesto pokrikom, ktorý možno nikdy nezaznel, v skutočnej histórii je toto miesto bojiskom, kde Lemkovia ukázali svoju odvahu aj napriek prevahe a prehre.

Omyl na školách
Samo Chalupka báseň napísal možno ako reakciu voči maďarizácií a maďarským utlačovateľom, hoci popisoval udalosti z dávnejšej minulosti, ktoré sa netýkali Maďarov. Pravdou dokonca môže byť aj fakt, že napísal báseň, ktorú musel Maďarom vysvetľovať, že sa netýka ich a preto neskôr reagoval v časopise Sokol. Príbeh sa týkal Rimanov a na druhej strane kmeňa, ktorý bol síce popisovaný ako slovanskí, no historikom to nesedí. Preto sa oficiálne nikto neprikláňa k potvrdeniu slovanského pôvodu kmeňa Limigantes. Na školách sa však chybne môže Mor ho! vysvetľovať ako popisovaný boj Slovanov počas príchodu Maďarov, čo pravda nie je. Báseň nesie symboliku boja za demokraciu.

Zdroj: Dennis Jarvis

ZANECHAŤ ODPOVEĎ