Zrejme z iniciatívy aktivistov a odporcov Obamovej vlády spustili petíciu za pripojenie Ajlašky k Rusku. Na oficiálnych stránkach amerického Bieleho domu, kde môže verejnosť otvárať petície a po dosiahnutí 100 000 hlasov sa návrhom bude naozaj Biely dom zaoberať, sa otvorila petícia, v ktorej už teraz môžete vidieť necelých 14 000 hlasov a tento počet stále rastie. Rusko by nepochybne nepovedalo nie, pretože Aljaška je zlatou baňou na nerastné suroviny. Celý nápad s pripojením má však niekoľko múch. Na zmeny hraníc USA nestačí len obyčajná petícia a názor ľudí mimo Aljašky. Územie bolo legálne odkúpené pre finančné problémy Ruska, ktoré ani v súčasnosti nedokáže plne hospodársky spravovať svoje súčasné územie. S najväčšou pravdepodobnosťou teda ide len pokus o vyvolanie nesúhlasu s politikou a zaujatie neobvykle protiamerickým postojom. Pri postupoch a habaní ukrajinského majetku, budov, strojov a zbierok na Kryme neoznačenou ruskou armádou sa však nemožno čudovať, ak by Rusko naozaj prejavilo záujem aj o Aljašku.
Informácie o Aljaške:
- 49. štátom USA sa stala 3. januára 1959
- Má viac ako 710 000 obyvateľov
- Je to najväčší štát USA
- Celková rozloha je 1717854 km2
- Od Aljašky sa smerom k Rusku tiahne pás Aluetských ostrovov, jedným z ostrovov je aj ostrov Kiska, o ktorých usilovali počas II. svetovej vojny Japonci.
História Aljašky
Aljašku, ktorej názov znamená v aleutskom jazyku Veľká krajina, objavil Dán Vitus J. Bering v roku 1741 v službách Ruska. Pred 12 000 rokmi cez zamrznutú Beringovu úžinu a cez Aljašku prechádzali kmene z Ázie a ešte skôr ako sa sem dostali Rusi tu žili indiánske kmene. Aljaška patrí Spojeným štátom americkým od 18. októbra 1867. Kúpili ju od Ruska za 90 miliónov dolárov v čase, kedy samotné cárske Rusko malo finančné problémy a vynakladalo by obrovské finančné prostriedky na obranu celého aljašského územia mimo materskej krajiny. Chladná krajina s často neprístupným terénom na cudzom kontinente v tesnej blízkosti potenciálnych nepriateľov bolo pre štátnu kasu cárskeho Ruska vysoko stratové. V tej dobe Aljaška ponúkala Rusku len lov zveri a kožušníctvo, ktoré si mohli zabezpečiť aj v Ázii s nižšími nákladmi. Len na Ajlaške však mohli loviť kožušinu vydier morských vo vysokom počte, takže najmä pre obchodníkov s kožušinou nastalo obdobie zásadných zmien. Rusi sa rozhodli pre predaj územia, ktoré USA kúpili za z počiatku nevýhodných podmienok. Briti a Kanada o územie záujem v tejto cene nemali, USA nové územie kúpilo nakoniec ako strategickú pôdu. Po Rusoch zostalo zopár stavieb, osád a kostolov. Vtedy ešte Američania ani len netušili, že kupujú doslova zlatú baňu. Až neskôr sa na Aljaške objavili bohaté ložiská ropy, zemného plynu, medi, zlato a ďalšie suroviny vrátane uránu.
