Slovensko je vinárskou veľmocou, hoci svojou geografickou veľkosťou a nízkemu sebavedomiu si to možno ani samotní Slováci nechcú priznať. Slovenské vína sa presadzujú na svetových výstavách a ozajstní zahraniční vinárski odborníci vedia oceniť aj diela slovenských vinárov. Za prototyp slovenskej vinárskej oblasti máme mnohí južné Slovensko a Malokarpatskú vínnu oblasť. Zaujímavosťou však je, že jedno z vín, ktorému sa podarilo presláviť aj za hranicami Slovenska svojou kvalitou, vzniká v obci Radošina neďaleko Piešťan, teda severnejšie než je slovenský vinársky štandard. Práve severnejšia poloha, hlboké ílovité pôdy s vápencovým podložím a dolomitmi spoločne tvoria jeho osobitnosť.
Radošinské vinárstvo a jeho zaujímavá história
Prvé písomné zmienky o obci Radošina pochádzajú z roku 1156 a od počiatku histórie obce sa tu rodí aj víno. V tých časoch sa vinársky motív objavoval len v troch erboch obcí na vtedajšom území dnešného Slovenska a Radošina bola jednou z nich. Vinice v minulosti patrili nitrianskemu biskupstvu, a tak bolo víno z Radošiny určené skôr na slávnosti a cirkevné účely. Boli to práve cirkevné kruhy, ktoré pozvali do regiónu francúzskych mníchov, aby našli najvhodnejšiu pôdu a zasadili francúzske viniče. Prvé dokonca v celom Uhorsku sa tu objavili burgundské vína (Pinot gris, Pinot blanc či Pinot noir), ktoré sa vo svojej francúzskej domovine nazývali Klevner. Benediktínski mnísi, ktorí vo vinárstve pôsobili, modernizovali ho a udržiavali, sa starali o rozvoj. Najznámejším mníchom, ktorý tu pôsobil bol ku koncu 18. storočia dokonca sám Cyprián z Červeného Kláštora. V roku 1472 si na ňom pochutil aj sám uhorský kráľ Matej Korvín a neskôr aj cisárovná Mária Terézia. Pochopiteľne, víno bolo obchodným artiklom a dostávalo sa aj k najvyšším kruhom nielen šľachty a k zahraničným návštevám.
Azda najzaujímavejší úspech novodobej histórie radošinského vína však určite patrí podávanie Radošinského Klevneru na svadbe britskej kráľovnej Alžbety II., ktoré sa do Anglicka údajne dostalo v objeme 500 litrov vydareného ročníka 1945 vďaka anglickému vyslancovi. Ten bol po ochutnávke na biskupskom úrade v Nitre vínom nadšený a zariadil tak nákup vína pre svadbu plánovanú na 20. novembra 1947. Víno malo mať nesmierny úspech a vinárstvo získalo ďakovný list z kráľovského dvora, ktorý však nebol pochuti komunistickej moci a bol zničený. V osemdesiatych rokoch radošinskú pivnicu navštívil komunistický politik Vasiľ Biľak, ktorému miestni ľudia porozprávali o úspechu na kráľovskom dvore a zničenom liste. Prekvapivo sa mu podarilo cez veľvyslanectvo Československa v Londýne zariadiť kópiu, ktorá však po roku 1989 spolu s ľuďmi a inými listinami zmizla.
Radošinské víno dnes
Dnes radošinské vinice fungujú naplno na pôvodných svahoch, obnovené v plnej kráse a kvalite. Už ako Pivnica Radošina, s.r.o., založená v roku 2004 je pokračovateľom dlhoročnej vinárskej tradície a výroby vína. Na celkovej ploche 33 hektárov sa pestujú tradičné odrody. Rulandské šedé tvorí známy Radošinský Klevner. Ďalej sa pestujú Rulandské biele, Rulandské modré, Tramín červený, Veltlínske zelené, Sauvignon, alebo tiež Zweigeltrebe, Svätovavrinecké, Dunaj a Alibernet. Moderné postupy výroby sú kombinované s tradíciami pre zachovanie typickosti a originality tunajšieho vína. Používajú vlastné autochtónne kmene kvasiniek. Pre dozrievanie červeného vína sa používajú 3000 litrové a barikové dubové sudy. Pri dobrých ročníkoch sa dorábajú aj špeciálne vína ako sladké bobuľové výbery, slamové víno, alebo ľadové víno.
História vína sa však píše s podtitulom „kráľovské víno“ aj v súčasnej histórií. V roku 2008 pri oficiálnej návšteve Kráľovnej Alžbety II. na Slovensku mohla po dlhých rokoch toto víno opäť ochutnať, pretože sa podávalo na kráľovskej recepcii. Podávalo sa aj pri poslednej návšteve pápeža Jána Pavla II. na Slovensku a pochutila si na ňom v roku 2007 aj holandská kráľovná Beatrix. Vína ročníka 2013 získali na slovenských výstavách 17 medailí, ročníka 2012 získali 27 medailí, ročníka 2011 23 medailí a viacero ich majú aj ďalšie nižšie ročníky vína.
Pivnica Radošina
Návštevníci, ktorí mieria do Radošiny kvôli vínu, v minulosti nemuseli nájsť také pohodlie, aké je tu dnes. Práve nové vedenie podniku a rozvíjanie vinárstva v Radošine podporilo vznik penziónu Pivnice Radošina, ktorý sa jednak nachádza priamo v tesnej blízkosti konkrétnych viníc, ale okrem ubytovania slúži hlavne na ukážku miestneho vína očiam a chuťovým pohárikom. Zákazníka si víno získa už z vyhotovenia samotnej fľaše slávneho Klevneru aj chuťou a kvalitou. Práve chuť a odborný prehľad ľudí, ktorí sa o víno starajú a ponúkajú ho, nás oslovil, a je dôvodom, prečo má Radošinský Klevner priestor aj u nás.
Obec Radošina
Obec Radošina je zelená obec obklopená zeleňou aj vinicami. Nachádza sa neďaleko Piešťan na ceste 499 smerom na Nitru, na hranici Nitrianskeho kraja, v okrese Topoľčany, na rozhraní pohoria Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny, vo výške 216 metrov nad morom. Žije v nej okolo 2000 obyvateľov a pre súčasné generácie ju preslávilo hlavne Radošinské naivné divadlo s nezabudnuteľnými predstaveniami a dodnes obľúbenými nahrávkami vystúpení. Katarína Kolníková (1921-2006) a Stanislav Štepka sa narodili v Radošine a obaja sú základnými kameňmi RND.
foto: © www.pivnicaradosina.sk
