Nie každý si môže v záhrade natrhať jablká, alebo v mori uloviť ryby. Tisícročia vývoja kultúr krajín so sebou niesli aj vývoj kulinárstva, rôznorodosť používaných plodín, ich prípravu a podávanie. Aj preto sa niektoré špeciality nebudú pre našinca zdať na pohľad príjemné. Predsa len však môžu chutiť výborne. Variť a pripraviť na tanier sa dá naozaj všeličo. Niektoré z pre našinca absurdných pochúťok si v krátkosti uvedieme. Pripravte si vedro, začíname.
Haggis
Azda najcharakteristickejšie jedlo pre Škótko. Pripravené je zväčša z baraních vnútorností, krvi, múky a korenia. Všetky ingrediencie sa varia natlačené vo vyumývanom žalúdku. Už pri čítaní nechutné, avšak na jazyku celkom chutné jedlo má veľmi dlhú tradíciu aj mimo Škótska.
Slimáky
Klasické slimáky nie sú pochúťkou len vo Francúzsku, ale aj v niektorých častiach Ázie a Južnej Ameriky. Dokonca existujú chovné parky, kde tieto slizké a nechutné príšerky chovajú a rozmnožujú. Pečené s rôznymi koreniacimi zmesami sú vyhlásenou pochúťkou a je ich možné kúpiť aj v našich predajniach.
Criadillas (Býčie gule)
Aj u nás známa špecialita sa v španielsky hovoriacich krajinách pripravuje celkom bežne. Býčie varlatá pritom nemajú nijak špeciálnu chuť, ale skôr ide o tradíciu a špecialitu výnimočnú svojim pôvodom a určitým druhom „exotickosti“. Predstavu zahryznutia sa a vychutnania si mäkkosti „mäsa“ nemusí labilný žalúdok vydržať. Najlepšie je sa dozvedieť pôvod jedla až po úspešnom strávení.
Opičí mozoček
Podľa dávnej tradície, ktorá sa našťastie protiví aj samotným súčasným Číňanom a indonézanom, sa jedli opice zaživa. Živá opica zviazaná pod stolom tak, aby hlava s otvorenou lebkou trčala v otvore stredu stola mala tvoriť misku, z ktorej sa konzumoval mozog priamo. Lebku pritom rozbijú malými tĺčikmi. Niečo nemysliteľné a absolútne nechutné. Bohužiaľ, zo starej čínskej kuchyne je to len zlomok, ktorý si zaslúži odsúdenie.
Ubre
Juhoamerická pochúťka, ktorá sa našťastie neudomácnila v Európe, chutí ako huba. Umením je ju pripraviť tak, aby bolo „mäso“ jedlé a v prípade, že vám je podávané v celku, zaraz podľa tvaru pochopíte, čo ste si objednali. Vemená si skrátka v Južnej Amerike našli svoje miesto v kuchyni.
Lúčne koníky a pavúky
Thajsko, Čína a iné krajiny okolitej Ázie sú zrejme najčastejším miestom, kde sa môžete na trhoch a v reštauráciách stretnúť s ponukou praženého hmyzu. Pražené a okorenené vraj majú vynikajúcu chuť a len málo čo sa im môže vyrovnať. Výživová hodnota je však nepochybne nulová.
Cuy
Ďalej by už deti čítať nemali. Dozvedeli by sa, že v Peru sa obľúbené morčatá nechovajú na hranie, ale na mäso. Zabíjajú sa až tesne pred tepelným opracovaním, ba dokonca sa často krát kuchár nezdržuje s očistením od srsti a vnútorností. Pre malé množstvo mäsa ide skôr o pochúťku, no mohli by ste ich nájsť aj desať pri jednom obede peruánskej rodiny.
Najlepší priateľ človeka
Možno si spomeniete na českú reklamu známeho vyhľadávača odohrávajúcu sa v čínskej reštaurácií. Bohužiaľ, hoci psie mäso nie je vyhláseným jedlom vo svete, v rôznych kútoch sveta patrí medzi bežné suroviny. Faktom však je, že poznáme mnoho prípadov aj zo Slovenska, kedy pes putoval do hrnca. Zvrátená nechutnosť, najmä ak ste milujúci psíčkar.
Netopiere na Palau
Dali by ste si vývar z netopiera a k nemu aj samotného netopiera? Túto pochúťku majú na Palau za národnú exotickú pochúťku. Viac o tejto rarite nájdete aj v samostatnom článku.
Vo svete by sme našli ešte množstvo špecialít aj konkrétnych názvov, korytnačie špeciality, larvy, rôzne druhy červov alebo špeciality dochutené zvieracím močom. Možno teda povedať, že aj pri jedle platí „Všade dobre, doma najlepšie!“
