Bezdomovci, ako často tí najviac chudobní v spoločnosti, sa neraz púšťajú do páchania trestnej činnosti, alebo do porušovania bežných pravidiel zámerne. Využívajú fakt, že polícia im pokutu nedá a prípadný pobyt za mrežami je skôr malým výletom, kde je vyriešené sucho, stravovanie aj teplá posteľ. Škoda len, že často si to odnesie bežný človek, ktorý starostlivo platí a dodržiava všetky pravidlá, aké sa od neho očakávajú. Najčastejšie sa s ukážkami takéhoto fungovania stretneme v hlavnom meste. Nie preto, že by bola Bratislava niečím skazená, ale preto, že pomerovo k počtu obyvateľov sa skrátka k podobným číslam dostaneme kdekoľvek, kde je to s populáciu v podobných číslach.
Hromadná doprava, či zastávky
Bezdomovci cestujú v mestskej hromadnej doprave. Revízori sa s nimi len málokedy hádajú pre ich agresivitu, neznesiteľný smrad, alebo šialené správanie. Často ani polícia nechce s nimi nič mať a po pravde sa im ani nemožno diviť. Pokutu za čiernu jazdu je možné zapísať do databáze, ale to je tak všetko. Revízori by vedeli hovoriť svoje zážitky zo stretnutí s bezdomovcami. Ich agresivita sa stupňuje zároveň s tým, ako je od nich požadovaná legitimácia a preukázanie platby za dopravu. Takáto scénka je aj na nie len jednom videu, ktoré nie je vhodné pre mládež.
Podobne je to s fajčením na zastávkach. Suverén, ktorý cestuje zadarmo si obsadí zastávku sám pre seba jednoducho tým, že si pripáli nájdený ohorok a vychutnáva si cigaretu na privátnej lavičke s zastrešenej zastávke v pohodlí čakajúc na bezplatnú električku.
Po oslovení s otázkou na cigaretu na zastávke sa pán na fotografií na mňa obrátil so zvieracími zvukmi a hnedými slinami okolo úst bez toho, aby mu bolo rozumieť jediné slovo. Z ôsmych ľudí na celej zastávke bol ešte nejaký čas jediný, čo si ju rezervoval pre seba. mohla za to smradľavá cigareta, ale aj príšerne nepríjemný smrad výkalov a zhnitého textilu okolo neho. Na podobný problém upozorňoval opakovane na zastávke Astronomická v bratislavskom Ružinove jeden bloger už pred rokmi. Presvedčili sme sa, že situácia je tam bežná takmer v 40 percentách prípadov najmä podvečer a večer, prevažne v zime. No nemajú ju na svedomí bezdomovci ale bežní ľudia. Na Americkom námestí sme predminulý rok mali šťastie aj na vykonávanie veľkej potreby hneď dvoch bezdomovcov naraz, čo nám pripadalo ako dosť bizarné pretekanie sa medzi sebou. Nevedno však o akú cenu a prečo naraz.
Zlodeji v potravinách
Mnohí sme svedkami krádeží v potravinách, kde sú páchateľmi bezdomovci. Zamestnanci potravín často ani nevolajú políciu, pretože to nemá cenu a bezdomovec už o pár hodín ide kradnúť do toho istého obchodu. Pri krádeži kávy a potravín, ktorá je síce krádež, no stále nedostatočná na problémy so zákonom, prichytili aj dvoch bezdomovcov nedávno vo Vrakuni, pričom z prichytenia pri dosť absurdnom čine vyšli obaja bez akéhokoľvek trestu. Skúsenosti obchodov s potrestaním týchto ľudí nakoniec nie sú. Je šťastím, že napriek počtu bezdomovcov, majú mnohí svedomie a morálku, hoci by práve na túto tému radi mnohí diskutovali. Predstavme si však obchody rabované vo veľkom práve preto, že množstvo ľudí bez domova by slušnosť naozaj stratili.
V našej krajine však tento problém nevyriešime. Jednak preto, že prvoradé sú problémy veľkého kalibru, nutnosť tunelovať a nutnosť vytvárať prostredie, aby bolo čo tunelovať a taktiež preto, že problémy, ktoré mohla vyriešiť minulá vláda a môže vyriešiť niektorá z budúcich vlád, nie sú na toľko vážne, aby ich vôbec niekto riešil. Bezdomovci sú nepostihnuteľní práve preto, že nemajú čím platiť a nezáleží im na nejakej budúcnosti. Niektoré mestá a vôbec krajiny západnej Európy majú pre bezdomovcov a ich trestanie svoje metódy. Verejný poriadok, upratovanie, hrabanie lístia, odpracovávanie trestov. Polícia má záujem a chce tieto prípady riešiť. Zároveň samotní bezdomovci nie sú tak ľahostajní k tomu, ako sa správajú na verejnosti a či neobťažujú iných. Je to však len Škandinávia a Švajčiarsko, kde možno nájsť prísnejší prístup k neslušným a bezohľadným bezdomovcom.
