Prečo mladé a svieže? Hlavný scenárista a zároveň režisér Martin Michael Benčič má iba 20 rokov. Povedali ste si práve, čo taký mladý muž vie o divadle? Čudovali by ste sa, aj Slovensko má takéto nezvyčajné talenty.
Na svojom talente začal pracovať už ako 5-ročný s deťmi na ulici, keď zahrali rozprávku pre susedov. Neskôr serióznejšie v roku 2007 začal chodiť na dramatický krúžok. Dalo by sa povedať, že k divadlu sa dostal náhodou, keď s učiteľom prišiel do Centra voľného času a on ho tam predstavil ako nádejného herca. Monika Kovalčíková Ondrejková, ktorej vyšla kniha Viktorka ide do škôlky, je známa svojimi aktivitami s deťmi a mládežou. U nej sa Martin zdokonaľoval v Divadle Klasik, ktoré však neskôr zaniklo.
Keď sa sen stane skutočnosťou
Jeho snom bolo už odmalička mať vlastné divadlo, čo sa mu však splnilo až nedávno. Keď písal muzikál Krv a cit, ešte vôbec nebolo jasné, či nejaké divadlo vznikne alebo to bude tzv. jednorazová záležitosť bez úspechu. Po desiatich mesiacoch tvrdej práce na scenári konečne našiel tých správnych ľudí do obsadenia a mohlo sa nacvičovať.
15.6.2012 si navždy zapamätá
V tento deň malo jeho prvé predstavenie premiéru. „Na ten deň spomínam ako na jeden z najkrajších v mojom živote. Tým dňom sa v mnohom zmenil názor ľudí na mňa, videli, že keď niečo naozaj chcem, tak to dosiahnem, hoci sa pri nacvičovaní muselo riešiť naozaj veľa problémov. Napriek tomu, že som už predtým stál na javisku veľakrát, bol to neskutočný zážitok. Prísť sa prvýkrát pokloniť na záver ako režisér „vlastného“ divadla to bolo niečo, čo nedokážem povedať slovami. Vtedy som mal zimomriavky a cítil som sa, akoby som lietal. Bolo to niečo neskutočné. V tej chvíli som zabudol na všetky problémy a hádky, čo muzikál priniesol.“
Ďalší scenár ku hre Rodinný návod mal napísaný za polroka a diváci si ho mohli užiť od októbra. Aj my sme sa na ňu boli pozrieť. Pred predstavením nás Martin príjemne privítal a priznal sa, že je trošku nervózny. Nemal však byť prečo. Hra totižto rozoberá odľahčenou formou chod dnešnej civilizovanej spoločnosti. Netreba pri nej rozmýšľať a koľkokrát sa pristihnete, pri myšlienke, že toto sa vám často stáva. Ako sám hovorí: „Rodinný návod som chcel napísať preto, že som chcel ľuďom priamo ukázať ich samých.“ Príbeh zobrazuje vzťahy medzi členmi rodiny, ktoré sú prerušované filozofickými úvahami babičky. Nevznikajú zbytočné zápletky, vidíme iba samotnú realitu.
A čo bude ďalej?
Ďalšia premiéra Martina a jeho kolegov čaká 31.5 s činohrou O hlúpej kráľovnej. Sám tvrdí, že predstavenie je skôr pre dospelých, pretože deti sa na rozprávkach naučia a dospelí poučia.
Takisto sa zdôveril, že má rozpracované ešte dva projekty, ale o nich zatiaľ nechce ešte rozprávať. Ak vás však zaujalo toto divadlo, viac informácii o jeho pôsobení si môžete nájsť na www.divadlotandem.meu.zoznam.sk alebo na facebooku: Divadlo TANDEM.
