Pupočníková krv, je pojem, ktorý sa v poslednej dobe skloňuje najčastejšie pri plánovaní rodičovstva a pri očakávaní potomka. Odber pupočníkovej krvi je možný len v konkrétnom období pri pôrode a tak jej odber inokedy vlastne ani nie je možný. Ide o pomerne zásadné rozhodnutie matky, či bude pupočníková krv využitá a akým spôsobom. Netreba však zabúdať, že môže v budúcnosti výrazne pomôcť a zachrániť aj život. Zároveň však ide o kontroverznú tému plnú nejasností…
Čo je to pupočníková krv?
Vývoj dieťatka v mamičkinom brušku je zázrakom samým o sebe podobne ako pri iných zvieracích druhoch. Malý človek sa v ňom vyvíja, má tie najlepšie podmienky pre vývoj, prostredníctvom mamičky, ktorá sa počas tehotenstva taktiež trochu zmení, si pýta potravu a vyvíja sa presne podľa pravidiel genetiky. Ako rastú orgány, jeho telíčko sa plní krvou, ktorej množstvo rastie. V čase pôrodu sa stráca schopnosť niektorých vnútorných orgánov vytvárať krv a po pôrode sa krv v jeho tele vytvára výhradne v kostnej dreni. Práve pôrod je však ten okamih, ktorý je pri odbere pupočníkovej krvi najdôležitejší. Placenta a pupočníková šnúra aj po odstrihnutí stále obahujú krv dieťatka. Ide pritom o krv, ktorá ešte nebola poznačená žiadnou nákazou, stravovaním, vonkajšími vplyvmi, zdravotným problémom, nebola poznačená starobou. Ide tak o genetickú zálohu zdravej a čistej krvi, ktorú je rozumné uskladniť pre budúcnosť v prípade potreby.
Obsah pupočníkovej krvi
Pupočníková krv obsahuje čistú ničím nepoznačenú krv a zároveň aj cenné kmeňové bunky, ktoré sú schopné sa modifikovať na potrebné bunky. Kmeňové bunky sú pritom veľmi dôležité aj vo výskume DNA. Uchovávajú v sebe výnimočné schopnosti obnovy a rastu, výnimočné informácie a aj napriek svojim jedinečným vlastnostiam pri nich existuje možnosť darcovstva a pomoci iným. Niektoré špeciálne bunky v pupočníkovej krvi sú schopné sa meniť na bunky budujúce chrupavky či svaly a pod.
Odber pupočníkovej krvi
Odoberá sa ihneď pri pôrode a pokiaľ nedošlo k nejakým komplikáciám, alebo výraznému poškodeniu pupočníkovej šnúry a placenty, odoberá ju školený pracovník pôrodného tímu na to určenými šetrnými nástrojmi. Množstvo odberu závisí od niekoľkých faktorov ako je váha dieťatka a matky, termín pôrodu. Dôležitá je však skôr hustota práve potrebných buniek v odbere a nie jeho množstvo. Pre odber pupočníkovej krvi sa rozhoduje matka pred pôrodom a informuje o tom aj pôrodníka. Treba však brať na vedomie, že uskladnenie pre vlastnú potrebu – pre dieťa, alebo jeho súrodenca, je spoplatnené. V prípade, ak sa mamička rozhodne pupočníkovú krv darovať do verejnej banky pupočníkovej krvi, v ktorej bude k dispozícií na záchranu niekoho iného, tento úkon je bezplatný. Uchovávaná pupočníková krv pre vlastnú potrebu má nasledovný postup.
Priebeh a ceny:
- Pred pôrodom, alebo tesne pred pôrodom už na sále môže mamička informovať pôrodníkov o záujme uchovať „zálohu“ – pupočníkovú krv.
- Odber sprevádza špeciálna zmluva o uchovaní pupočníkovej krvi
- Poplatok za odber a uchovanie krvi (zmrazenie tekutým dusíkom pre uchovanie bunkovej a kvalitatívnej stálosti) sa vo svete líši. V roku 2005 napríklad odber stál 16 000 SK, dnes sa jeho cena pohybuje aj nad pomerne vysokých 800 EUR. Následne sú ročné poplatky za uskladnenie vo výške okolo 20 EUR / rok. Platba je možná aj na splátky. V každom prípade je dobré sa informovať o možnostiach vopred. Veríme, že cena na Slovensku sa začne mierniť, pretože v mnohých krajinách ju už prehodnotili.
Kedy sa použije pupočníková krv a na čo?
Pupočníkovú krv, ktorú môže nahradiť aj nepoškodená kostná dreň (má podobné, hoci menšie schopnosti regenerácie) používa moderná medicína na regeneráciu poškodených tkanív. Pupočníková krv môže výrazne pomôcť pri rôznych druhoch rakoviny, leukémie, ochorení krvi, a mnohých ďalších ochoreniach. Organizmus oslabený ožarovaním na chemoterapii sa môže výraznejšie obnoviť práve vďaka vlastnostiam pupočníkovej krvi.
Nejasnosti a kontroverzia
Kým na jednej strane sa diskutuje o jej dôležitosti, na strane druhej o účinkoch strachu, ktorý vyvoláva táto téma. Mnohé mamičky tému vnímajú ako hru znepokojujúcich slov a tak povediac útoku na city a premýšľanie mamičiek, ktoré už v tehotenstve skrátka chcú svoje dieťa chrániť. Podľa viacerých zdrojov ešte na Slovensku nebola použitá pupočníková krv na záchranu vlastného dieťaťa a tak ju majú mamičky uchovanú vraj zbytočne. Na druhej strane je však pravda, že medicína napreduje a výskumy neskôr môžu priniesť niečo, čo môže pomôcť a vylepšiť možnosti použitia vlastnej uschovanej pupočníkovej krvi v prípade vážneho problému. Cena, ktorá je požadovaná za uskladnenie vlastnej pupočníkovej krvi pre konkrétne dieťatko je vysoká pre mnohé mamičky, najmä teraz v čase krízy. Preto sa skôr mamičky rozhodujú pre bezplatné darovanie krvi, ktoré ich nestojí nič, ani bolesť, nie sú ním zdržané a ani nijak obmedzené. Nastáva tu však niekoľko problémov a otázok, s ktorými sa mladé mamičky na Slovensku stretli, alebo stretávajú:
- rodička pred odberom nevedela, že pupočníková krv sa dá darovať aj bezplatne, pretože jej bola podaná informácia len o tom, že sa dá uskladniť pre seba a samozrejme za slušný balík peňazí
- rodička má nedôveru v systém, ktorý nepozná a ten žiada vysoký poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi
- rodička nemá istotu, že ak krv daruje bezplatne, či sa na nej nenabalí niekto ďalší, čo by bolo pre Slovensko typické
- rodička nemá istotu, že krv je po zdravotnej a biologickej stránke použiteľná a vhodná
Nuž a práve z prvého spomínaného plynie aj nedôvera v systém, o ktorom sa mnoho ľudí domnieva, že je len továrňou na peniaze bez reálnej možnosti záchrany dieťaťa v prípade, ak by získalo neskôr nejaké ochorenie. Netreba však zabúdať, že použitie vlastných buniek je vo svete počítané na desaťtisíce rôznych pokusov, vďaka ktorým sa darí liečiť. Preto i v tomto prípade ide síce o investíciu do budúcna, avšak nikto nedokáže odhadnúť, ako rýchlo sa veda v našich končinách dopracuje k bežnému spracovaniu tohto materiálu na záchranu zdravia nie len dieťaťa, ale aj dospelých, prípadne súrodencov z konkrétnej „poistky“ pupočníkovej krvi. Ďalej tiež nikto nevie, kedy jeho dieťa postihne vážna choroba. Je teda vždy na zvážení rodičov, či sa spoľahnú na vlastnú poistku, alebo pomôžu verejnosti a budú dúfať, že verejnosť neskôr bude môcť pomôcť im, ak to bude potrebné.
Pupočníková krv však nie je jediným zdrojom krvotvorných kmeňových buniek, keďže poznáme aj ďalšie alternatívy, ktoré sa v prípade možnej takejto liečby, dajú použiť. Napríklad transplantácia kostnej drene.
