V americkom San Diegu mali 30 rokov odchytenú veľrybu druhu bieluha žltobiela, ktorá pred pár rokmi uhynula. Niekoľko rokov po tom, čo sa v osemdesiatych rokoch dostala do morského centra, sa postupne pokúšala komunikovať s ľuďmi. Na rozdiel od iných veľrýb svojho druhu totiž nepísakala a nešpliehala vodu, ako to robia bežne v komunikácií medzi sebou, ale vydávala zvuky, ktorými sa snažila napodobniť reč človeka. Morský cicavec nemá hlasivky a jazyk tak usporiadané ako človek, a predsa sa jej darilo vydávať zvuky, ktoré sa podobali vzdialene na ľudskú reč. Zvláštne je, že tomuto faktu nikto nevenoval príliš pozornosť. Až po jej smrti pred pár rokmi, keď sa rozprávali medzi zamestnancami historicky o tom, že to vlastne veľryba, ktorej hovorili Noc (Nok), len prihovárala ošetrovateľom. Túžila s nimi komunikovať. Dokázal to vedec Sam Ridgway, ktorý sa pustil do skúmania starších nahrávok. Sam vo svojej správe z analýz nahrávok píše, že je evidentné, že nešlo o náhodu. Noc sa naozaj snažil komunikovať s ľuďmi okolo neho, pretože sa tak dlho snažil rozprávať s ľuďmi, až mu to jeho hlasivky umožnili, hoci jeho rovesníci v otvorenom mori nemuseli vydať ani podobný zvuk. Noc si tak mohol vo svojom snažení vyvolať určitý druh mutácie v ústrojenstve schopno vydávať zvuky. Noc však akoby pochopil, že jeho dlhoročné snaženie neprináša ovocie a tak sa táto jeho schopnosť pomaly strácala, až celkom zmizla.
foto: credit: Steve Snodgrass, video youtube
