Aj zvieratá sas medzi sebou rozprávajú. Hoci reč by sme ako ľudia skôr definovali ako súhru zvukov z úst a určitej gestikulácie tváre, tela a rúk, vo svete zvierat slovo reč naberá trochu širší význam. Nám ľuďom by sa zdalo, že vtáčí spev je stále rovnaký. Zvieratá medzi sebou však dokážu vycítiť intenzitu, silu a odchýlky v tom, čo sa nám zdá jednotvárne. Rečou však nie sú len zvuky vydávané z hrdla.
Tanec včiel ako spôsob prejavu
U mnohých zvieracích druhov je práve tanec spôsobom prejavu. Samčekovia sa dvoria samičkám, a tá si až na základe tanca vyberie toho svojho vyvoleného. Tancom sa dá upozorniť na nebezpečenstvo, ale aj na zdroj potravy. Napríklad včela medonosná tancom upozorňuje na to, kde sa nachádza potrava a že to dokáže naozaj krásne. To, že tanec včely medonosnej po náleze potravy naozaj presne ukazuje polohu zdroja, presne skúmal a objasnil rakúsku vedec Karl von Frisch. Ten objavil, že včela ak priletí do úľa a otočí sa okolo seba jeden krát, potrava sa nachádza vo vzdialenosti menšej ako 100 metrov, avšak ak sa včela točí do tvaru osmičky, rýchlosť pobyhu potom určuje vzdialenosť samotného zdroja. Osa dráhy tanca zas určuje smer zdroja potravy. Túto informáciu ostatné včely sledujú a vedia ju presne vyhodnotiť. Včela, ktorá túto informáciu priniesla si na seba v mieste nálezu natrie vzorky peľu z nájdených kvetov a prinesie do úľa aj vzorku toho, čo vlastne našla.
