Masožravé rastliny druhu Pinguicula, obľúbený zelený lapač hmyzu

0
7361

Mäsožravá rastlina PinguiculaMäsožravá rastlina môže byť originálnym bojovníkom proti hmyzu v domácnosti. Pri pestovaní týchto druhov rastlín sa prípadná návšteva z ríše hmyzu v miestnosti nepočíta ako problém, ale ako príležitosť na nakŕmenie vašej zelenej populácie.

Boj proti hmyzu
Už druhý rok sa v jesenný čas stretávame s premnoženými lienkami, no naše domácnosti navštevujú aj vínne mušky, ktoré znepríjemňujú život ľuďom v domácnostiach napriek tomu, že udržujú čistotu a nemajú žiadne príležitosti na ich množenie. Originálny bojovník proti hmyzu,ktorý funguje na automatickej báze „na prírodno“ je mať doma mäsožravú rastlinu. Pri prvopočuteľnom vnímaní tohto slova s minimálnymi skúsenosťami si môžeme predstaviť ozubené zelené potvory ako z rozprávky, v skutočnosti však mäsožravé rastliny často vyzerajú celkom inak. Oveľa mierumilovnejšie a nenápadnejšie, využívajú kališteky s tekutinou, ktorá láka malých votrelcov, alebo ich priláka na lepkavé lístočky, ktoré ďalej spracúvajú telá hmyzu a využívajú ich na získanie potrebných živín pre rast.

Niekoľko druhov naraz

Druh Pinguicula
Druh mäsožravých rastliniek Pinguicula je jeden z najznámejších u nás. Poznáme ich aj pod názvom tučnica. Ich majiteľov teší úspech s akými jednotlivé druhy lákajú hmyz na svoje lepkavé lístočky. Existuje približne 80 druhov, pričom časť z nich pochádza z prírody Európy. Využíva vylučovanie žliaz na tenučkých výstupkoch na lístkoch, ktoré jednak prilákajú hmyz, ale ho aj prilepia. Nepomôže pritom, že hmyz má dlhé nohy. Celý tvar povrchu lístkov príroda vyvinula tak, aby neušli ani tenké komáre. Malé kvapôčky sú pritom vidieť aj voľným okom, no chce to naozaj dobré oko. Oblé hrubé lístočky sú pre celý druh charakteristické a ich veľkosť môže byť od 2 centimetrov po 30 centimetrov pri niektorých druhoch. Korene má rastlina menej vyvinuté, skôr slúžia na kotvenie a prijímanie vody. Živiny je však rastlina odkázaná prijímať prostredníctvom lístkov. Mať tak doma hmyz sa oplatí.

Druh Pinguicula primuliflora

Neobyčajné lístky
Telá múch či komárov sú rozkladané enzýmami a strebávané lístkami. Pri väčšom lapenom hmyze je tento proces zdĺhavejší a nemusí sa vstrebať celý. Rastlinka je schopná vstrebávať aj peľ, no pestovať by sa mala ďalej od rastlín, ktoré peľ produkujú. Ten totiž láka aj opeľovače a tie nie sú žiadané ako obete. Včely vo voľnej prírode sú však pozornejšie a je malá pravdepodobnosť, že namiesto kvetov zavítajú na listy. Viacero druhov umožňuje pohyb lístkov, čiže po chytení väčšieho hmyzu je možné lístok reflexívne zvinúť, čím sa docieli obalenie koristi väčšou plochou, ktorá enzýmami strávi telo lapeného hmyzu oveľa rýchlejšie a taktiež rovnomernejšie. Druh Pinguicula grandiflora je schopný produkovať nový lístok každý piaty deň, čím na konci jesene dosiahne rastlina pokojne aj 400 centimetrov štvorcových. Lístky boli v minulosti v rámci tradičnej medicíny v strednej Európe používané ako dezinfekcia pri krvácaní dobytka na malých rankách. Lístky totiž obsahujú aj baktericíd, ktorý zabraňuje množeniu baktérií a následne hnilobe tiel hmyzu počas trávenia, ktoré môže trvať až týždeň.

Druh Pinguicula Gigantea, tučnica veľká

Hlavným rozlišovacím prvkom sú kvety. Tie sú pri každom zástupcovi tohto druhu rôzne a môžu mať aj rôznu stavbu. Napríklad druh Pinguicula lutea sa pýši aj žltým, aj fialovým sfarbením. Najčastejšie majú úzke hrdlo sprístupňujúce nektár len hmyzu s jazýčkom.
Keďže nedisponujú silný koreňmi, potrebujú často vlhké prostredie. Druhy zo suchších oblastí Mexika sú odolnejšie voči nepriaznivým podmienkam nedostatku vody, no u nás bežné druhy potrebujú často udržiavanie vlhkosti a pravidelnú starostlivosť. Pestovateľmi obľúbené sú nenáročné druhy Sethos a Weser, krížence Pinguicula moranensis Pinguicula ehlersiae, ktoré nie sú náročné na vodu a používajú sa medzi profesionálnymi pestovateľmi orchideí ako ochrancovia pred škodcami.