Študovať v zahraničí dnes už nie je nič nezvyčajné a už vôbec nie ako kedysi zakázané. Príležitosti sú dnes naozaj neobmedzené, a preto majú študenti nielen vysokých škôl možnosť odcestovať za „know how“ do alma mater aj do zahraničia.
Evka je študentka univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a počas svojho 5-ročného štúdia si odbehla aj dvakrát po jednom semestri na študijný pobyt do nemeckého Stuttgartu na Hoschschule der Medie prostredníctvom programu Erasmus+. No prvú skúsenosť s nemeckým školstvom si nesie už z gymnázia, keď tam študovala prostredníctvom výmenného pobytu.
Pravdepodobne tak, ako mi odpovedala Evka, vám na otázku, či skúsenosť so štúdiom v zahraničí stála za to, odpovedia všetci znalí zahraničných študijných pobytov. „Štúdium v zahraničí je cenná skúsenosť,“ popisuje Evka. Jej gymnaziálne časy štúdia v Nemecku si vybavuje ako veľmi praktické. „V Nemecku učivo, ktoré sme preberali na hodinách, nám hneď názorne aj predviedli, alebo sme mohli sami prísť za pomoci rôznych učebných pomôcok na to, ako fungujú rôzne fyzikálne alebo chemické reakcie a zákony,“ spomína Evka. Škola bola veľmi dobre vybavená modernými učebňami a to, čo sa žiaci naučili, si mohli rovno overiť aj v praxi. Už na strednej škole žiaci robili veľa praktických vecí. Napríklad praktické cvičenia, na ktorých pracovali v skupinkách. Aj napriek tomu, že výučba bola realizovaná v skupinkách, nenašli sa takí študenti, ktorí by sa chceli iba zviesť. Práve naopak. „Každý sa snažil podávať najlepšie výkony, aké mohol, a bolo cítiť aj konkurenciu medzi žiakmi. Žiaci sa prostredníctvom prezentácií pripravovali na svoj budúci vysokoškolský život,“ opisuje Evka.
Vysoká škola v Nemecku je oproti tej našej slovenskej omnoho praktickejšia. U nás Evka vnímala štúdium skôr ako memorovanie. Študenti v Nemecku pracujú na mnohých projektoch. Nie sú to však zadania ledajaké. „Na vysokej škole sme robili zadanie priamo pre klienta na jeho reklamnú kampaň na alkoholický nápoj. Robili sme všetko od realizácie návrhu dizajnu až po celú marketingovú stratégiu, ktorú neskôr klient použil pri zavádzaní produktu na trh.“
Nemeckí študenti sú na rozdiel od tých našich súťaživí a bojovní. U nás na Slovensku považuje veľa študentov štúdium za otravné a tajne dúfa, že od nich pedagóg nebude počas prednášky či seminára nič očakávať. „Nemeckí študenti sú aktívni vo všetkých smeroch. Platí nepísané pravidlo, že každý chce vyniknúť nad ostatnými a každý chce byť v niečom najlepší. Oficiálne sa projekty robia v skupinách, ale neoficiálne vládne individualizmus a konkurencia. Každý sa chce presadiť a zahviezdiť. Jednou vetou, Nemci nespia na vavrínoch.“
Ani vzťah učiteľa a študenta nie je v Nemecku rovnaký ako u nás. „Vyučujúci a študenti boli rovnocenní partneri. Páčilo sa mi, že hoci ste povedali, čo si naozaj o probléme myslíte, alebo ako to vy vidíte, žiadna odpoveď, ktorú povedali študenti profesorovi, nebola zlá alebo nesprávna a vyučujúci akceptoval každý názor a mienku študenta.“ Prednášky mali tiež odlišnú formu od tých našich. Slovenské prednášky niekedy pripadajú študentom skôr ako miesto, kde si môžu prísť oddýchnuť, či pospať. V Nemecku to tak nie je. „Prednášky boli vedené tak, že vyučujúci neprednášal celý čas, ale snažil sa zapájať aj študentov. Viedli sa dlhé dialógy a každý mal priestor povedať svoj názor na preberanú tému.“
Príkladné bolo aj vybavenie škôl. „Študenti si mohli požičiavať zadarmo techniku školy: počítače, fotoaparáty, kamery… Aj študijné materiály a zdroje nechýbali. A taktiež mali možnosť využiť pomoc pedagóga, ktorý je naozaj nápomocný pri akýchkoľvek otázkach a problémoch.“
Môže sa zdať, že náš školský systém zhadzujeme a za každú cenu vydvihujeme len ten nemecký. Nie, to ani nechceme. A preto som sa Evky opýtala, čo je na tom našom systéme školstva lepšie. „Každý systém má svoje plusy a mínusy. Ich systém ich reálne pripraví na prax, majú reálne praktické skúsenosti už počas štúdia. Náš systém je síce založený na memorovaní, ale osobne si myslím, že naši študenti majú rozsiahlejšie vedomosti vo všetkých smeroch, a keďže berieme učivo do hĺbky, vieme si pospájať rôzne súvislosti,“ pozitívne zakončila porovnávanie Evka.
Čítajte aj:
Slováci najčastejšie cestujú do zahraničia za týmito prácami. Máme zoznam!
V Holandsku si za potraviny priplatíte, najmä však za chleba
