Putovanie krajinou Kde bolo, nebolo… alebo nezvyčajné večerné predstavenie plné múdrosti, nadsázky, výsmechu hlúposti a humoru, ktoré v sobotu 16. júla 2016 zavedie návštevníkov v kaštieli Veľký Biel do sveta rozprávok.
V tretiu júlovú sobotu, keď nad krajinou vyhasne posledný paprsok slnka a všetky veže kaštieľa Veľký Biel sa oblieknu do strieborného mesačného svitu, najväčší barokový pamiatkový objekt na Slovensku ožíva a vyrozpráva päť netradičných rozprávkových príbehov:
- O tom, ako sa k nám niekedy pozemský život otočí chrbtom, zatiaľ čo peklo ponúka pomocnú ruku. Stačí iba tú svoju natiahnuť…
- O tom, ako sa oplatí zachovať si zmysel pre humor aj v tých najťažších chvíľach. Aj smrť sa totiž rada zasmeje…
- O tom, že i podvodník si niekedy chvalabohu narazí svoj nos alebo Kto sa s nečestným úmyslom zahráva, kliatbu na seba privoláva…
- O tom, že dve na prvý pohľad rovnaké veci nemusia mať rovnaký obsah a taktiež o tom, čo spôsobí malá chvíľka nepozornosti…
- O tom, že i keď to tak nevyzerá, poctivosť sa sem – tam vyplatí, a to nielen iba v rozprávkach…
Putovanie z rozprávky do rozprávky, prostredníctvom večerného scénického predstavenia, začína v sobotu 16. júla 2016 o 19.00, 20.00 a 21.00 hod. Takúto netradičnú rozprávkovú kašu navarí Divadelná skupina teatro ORLUS.
Výťažok zo vstupného bude venovaný na záchranu kaštieľa Veľký Biel.
História kaštieľa Veľký Biel
História kaštieľa Veľký Biel sa začala písať v roku 1719, keď bola započatá jeho výstavba ako jedného z najväčších barokových kaštieľov na území dnešného Slovenska. Jeho majiteľom bol gŕof Žigmund Csáky, ale spravoval ho jeho brat arcibiskup Imrich. Celá stavba kaštieľa bola orientovaná na kalendárne prvky a počty. Tento štvorkrídlový pamiatkový objekt s pôvodne anglickým parkom mal toľko okien, koľko bolo dní v roku, miestností, koľko týždňov má jeden rok a mal sedem brán ako počet dní v týždni. Kaštieľ bol obývateľný už v roku 1724 a úplne dokončený bol v roku 1732. Do polovice 18. storočia slúžil ako miesto výučby etikety, filozofie a humanitných vied mladých chlapcov – pážat z okolitých grófskych rodín, neskôr ako sídlo grófa Sifkovitsa a následne grófa Dadányiho. Zlomovým obdobím pre toto šľachtické sídlo bola druhá svetová vojna, keď kaštieľ vo Veľkom Bieli bol značne poškodený rozkradnutím krovu a preborením strechy, avšak v roku 1953 sa začala jeho obnova.
Počas novodobej histórie prešiel rukami mnohých vlastníkov, bol dokonca využívaný ako domov dôchodcov a neskôr ako ústav pre mentálne postihnuté ženy. Od roku 2006 bol kaštieľ tvz. Šípkovou Ruženkou, zarastený burinou a krovím. Po niekoľkoročnom spánku prerušovanom len vandalmi a zlodejmi, sa barokový kaštieľ grófa kardinála Imricha Csákyho prebúdza do nového života. Spustnutý, chátrajúci, zanedbaný, a predsa malebný a ohromujúco veľkolepý, opäť po viac ako polstoročí víta milovníkov barokovej architektúry a histórie. Od mája 2012 sa začal preberať k životu a celkom k novému poslaniu…
