S klimatickými zmenami sa mení životné prostredie a dynamika vegetácie našej zeme. To nevyhnutne ovplyvňuje fungovanie ekosystémov, a tým aj poskytovanie ekosystémových služieb nám – obyvateľom Zeme. Ekosystémové služby sú úžitky, ktoré nám ekosystémy poskytujú – pitná voda, potraviny, drevo, ochrana pred suchom a povodňami.
Ako rastlinstvo Zeme reaguje na zmeny životného prostredia, nebolo doteraz podrobne objasnené. Nová štúdia medzinárodného tímu autorov použila 3 dlhodobé satelitné záznamy indexu listovej plochy (leaf area index – LAI) a 10 modelových ekosystémov, aby preskúmala 4 kľúčové aspekty ovplyvňujúce zmeny indexu listovej plochy v období rokov 1982 až 2009.
V 25 % až 50 % vegetáciou porastených oblastí bol preukázaný stály rast a rozširovanie LAI („greening“), zatiaľ čo menej než 4 % Zeme podliehajú úbytku LAI („browning“). LAI je charakterizovaná celkovou plochou listov v pomere na jednotku plochy územia. Na takmer polovici rastlinami porastených plôch teda pribúda listová plocha.
Simulácie na modelových ekosystémoch ukázali, že efekt fertilizácie CO2 vysvetľuje až 70 % trendu zväčšovania sa LAI, z 9 % za tento trend zodpovedá depozícia dusíka, klimatické zmeny majú podiel asi 8 % a zmena využitia pôdy 4 %.
CO2 je hlavným faktorom nárastu indexu listovej plochy v tropickým oblastiach, zatiaľ čo v hornatých oblastiach s vysokou nadmorskou výškou sú za nárast zodpovedné hlavne klimatické zmeny. Zmena využitia pôdy bola kľúčová pre nárast indexu listovej plochy v južnej Číne a na východe USA.
Je tu ale aj regionálny význam ďalších neobjasnených faktorov. Ďalšia generácia ekosystémových modelácií bude mať za úlohu preskúmať význam demografie, rozdielov medzi regionálnym hospodárením na ornej pôde a na pastvinách a ďalšie vznikajúce prekážky v produktivite, ako je napríklad dostupnosť fosforu.
Zdroj: nature.com
