Grafiti ako adrenalínový extrémny šport? V mexickom Veracruz sa podarilo len náhodou spojiť oba koníčky mladých ľudí do jedného vďaka mostu Metlac. Jeho „chybou“ totiž je, že je postavený z ocele po celej svojej vo vzduchu zavesenej dĺžke. Vďaka plošinke, po ktorej sa dá prejsť, je pre majiteľov dobrých poistiek a pre tých, čo sa neboja zranení, pri troche námahy dostupný od jedného konca po druhý. Ak by sa potrebovali dostať na druhú stranu, prejdú po vrchu. Oni však na most prichádzajú z celkom iného dôvodu. Zafrajeriť pred ostatnými svojim podpisom a užiť si adrenalín.
Cestnný most stojí hneď vedľa iného mosta, ktorý slúži nákladnej a osobne železničnej preprave. Obaja sú takmer v rovnakej výške, len cestný kovový je mierne nižší od železničného. Stoja vo výške viac ako 130 metrov nad riekou Metlac, obaja majú betónové podpery a na pomyslenej torte pár desiatok sviečok. Cestný most postavili v roku 1972 a železničný v roku 1980 v rámci zlepšovania dopravy mesta Mexico city v časti Veracruz. Dlhé roky ich nechávali pre ich neprístupnosť na pokoji, no vandalov začali lákať až v posledných 10 rokoch.
Grafiti
Názory na grafiti sú rôzne. Jedni ich berú ako umenie, čo je do istej miery možné. Zväčša ale zaškatuľkovanie čarbaníc a neidentifikovateľných šmúh nazývaný ako „umenie“ býva len slabý prejav ich obmedzenosti vymyslieť iné miesto (menej problémové), ktoré by naozaj neškodilo a nekazilo výhľad, dojem, či niekoho majetok. Pre ukážku odvahy a frajeriny, ktorá vzniká najčastejšie v noci, ako pomsta, alebo ako ukážka súboja jednej partie s druhou, kde sa dostali jedni ako prví skôr než tí druhí, nemajú pochopenie najmä majitelia stien, okien, dverí, čerstvo vymaľovaných plôch a podobne. Plným právom.
zdroj foto: acidcow.com
