Svet zvieratiek nás neprestáva fascinovať. Človek sa síce vydal spoznávať vesmír, no vlastnú planétu pozná len minimálne. Svetové oceány a moria nie sú preskúmané a dá sa povedať, že čo výprava do hĺbok, to desiatky nových objavov a druhov. Pod vodnou hladinou môže pokojne existovať celý kontinent, milióny druhov živočíchov a rýb. My o tom nevieme nič. Moria nám niesú prístupné, no siahnime po nich tak trochu dnes týmito desiatimi zaujímavosťami.
Niektoré z nich ste možno ani len netušili.
- Vták podobný kačke s ostrým zobákom menom potáplica ľadová žije na Zemi už viac ako 65 miliónov rokov. To hlavné čím prekvapí je schopnosť ponoriť sa za potravou až do takmer 30 metrovej hĺbky. Potápčai sa tak môžu diviť, čo to preplávalo okolo nich.
- Pod vodnou hladinou dokáže prežiť jediný pavúk na svete. Ide o druh vodnára striebristého a prežije len preto, že na chĺpkoch svojho tela pod vodou pašuje vzduchové bublinky z ktorých dýcha.
- Zabudnite, čo ste sa učili na školách. Pre potreby geografov, biológov aj kartografov bol v roku 2000 schválený nový oceán. Ide o Južný oceán, nachádzajúci sa pri Antarktíde v miestach napríklad pod Afrikou. Celkovo poznáme Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový a teraz už aj Južný.
- Druh ryby Channich-thyidae je zaujímavý tým, že jeho telo neobsahuje červené krvinky a ich krv je tvorená z väčšej časti zvláštnou tekutinou, ktorá funguje podobne, ako nemrznúca zmes v automobilizme. Keďže ryba obýva chladné vody s drastickými mínusovými teplotami, je jej výhodou prežitie na takýchto miestach.
- Vo svete existuje množstvo tropických pláží, miest a ostrovčekov, kde nájdete piesok a predsa nejde o piesok. Až pri bližšom pohľade zistíte, že ide o veľmi drobné mušle, či kúsky koralov.
- Hviezdice žijúce v mori majú oči. Nejde však o orgány, ktoré by sa ponášali na oči, aké poznáme pri väčšine zvierat. Ide o senzory umiestnené na konci ich chápadiel.
- Koraly vyzerajú ako rastliny, no v skutočnosti ide o živočíchy. Dokonca mäsožravce. Najčastejšie sa živia v noci, kedy rozprestierajú jemnejšie časti, či menia svoj tvar aby mohli lepšie zachytávať planktón. V noci je menšia pravdepodobnosť poškodenia ich jemnejších častí inými tvormi.
- Jediný cicavec, ktorému nevadí bez žiadneho obleku silný tlak vody a navštevuje hĺbku až 1 kilometer, je vorvaň tuponosý. Cicavec druhu veľryby tam schádza kvôli mäkkým kalamárom a rybkám.
- Mnoho hĺbkových rýb nesie červenú farbu. To len preto, že v hĺbke so slabým svetlom červená vyzerá ako čierna, čo v konečnom dôsledku pomáha pri ochrane.
- Obrovské morské hĺbky sú miestom, kam dopadnú ryby po uhynutí, ak ich nezožerú iní predátori ešte pri hladine. Sú to často aj veľké ryby, ktoré dopadnú na dno. Tam sa o požieranie ich zvyškov postará zvláštny živočích pripomínajúci hada. Volá sa sliznatka. Nepotrebuje v obrovských hĺbkach oči, vystačí si s citlivými senzormi, vyhľadáva mŕtve ryby, na nich otvory a cez ne vkĺznu dnu, aby si pochutili na ich tele zvnútra.
Foto: Wikipedia, Vorvaň tuponosý, autor: Frank Wirth
