Dvaja vedci z Harvardskej univerzity v Bostone uspeli vo vytváraní úplne novej substancie o ktorej veria, že môže byť „svätým Grálom“ fyziky. Kovový vodík, materiál bezprecedentnej sily, ktorý by v budúcnosti mohol poháňať vesmírne lode ďaleko do vesmíru. Štúdia bola publikovaná tento štvrtok v denníku Science. Vedci vytvorili kovový vodík stlačením vzorky obyčajného vodíka väčšou silou, aká existuje v jadre Zeme. Tento tlak zlomil molekuly z ich pevného skupenstva a umožnil časticiam zmenu na atomárny vodík.
Tip redakcie: Elon Musk a jeho šialené nápady. Pri niektorých môžete aj umrieť
Kovový vodík
Najvhodnejšie palivo, ktoré aktuálne využívame vo vesmírnych raketách je tekutý vodík a tekutý kyslík, ktoré poháňajú rakety vpred. Tent efekt je charakterizovaný „impulzmi“. „Ľudia v NASA a v Air Force mi povedali, že ak zvýšim impulzy z 450 sekúnd na 500, bude to mať veľký vplyv vplyv na vesmírne rakety!“ Povedali pre denník Invrse Isaac Silvestra a Tomas D. Cabot, profesori prírodných vied na univerzite. „Ak môžeme kovový vodík obnoviť na molekulárnu fázu, dáme to na 1700 sekúnd“.
Kovový hydrogén môže byť potenciálne schopný dostať vesmírnu raketu na obežnú dráhu na jeden zápal a dovolí ľudom preskúmať ostatné planéty. Jeho výhodu je, že ide o stabilný prvok, čo v praxi znamená, že ak ho vystavíte vysokému tlaku a následne tlak uvoľníte, ostane rovnaký. Pre príklad, diamant je tiež rovnako stabilný. Ak vezmete grafit, dáte ho pod tlak a zohrejete, zmení sa na diamant, no ak tlak uvoľníte, diamantom ostane. No ak ho znova zohrejete, zmení sa naspäť na grafit.
Vedci kovový vodík hľadali už v minulom storočí. Silvera, ktorý vytvoril substanciu spolu s Ranga Diasom hľadali kovový bodík už v roku 1982. Kovový vodík by mal byť taktiež dobrým vodičom tepla. Tiež by mohol uľahčiť magnetickú levitáciu pre budúce, vysoko rýchlostné vlaky, ďalej zlepšiť výkon elektrických áut a vyvolať revolúciu v tom, ako vyrábame a skladujeme energiu. Avšak, stále potrvá ešte desiatky rokov, kým sa dostaneme k týmto krokom. Ten nasledujúci je praktická skúška, aby sa určilo, či je kovový vodík dostatočne stabilný. Ak sa tak ukáže, bude substancia použitá na vytvorenie kryštáľu o izbovej teplote sprejovaním atomárneho vodíka na povrch. Takýmto spôsobom sú vyrábané aj syntetické diamanty.
