Všetky dinosaury nevymreli, veď niekoľko z nich stále žije

0
13078

Korytnačka Caretta CarettaPred viac ako 60 miliónmi rokov začali dinosaury vymierať. Dovtedy kraľujúce postavenie obrovských plazov s mohutnými telami muselo niečo výrazne ovplyvniť dostatočne na to, že milióny kusov tvorov mohutných rozmerov odrazu stratili podmienky na prežitie a postupne sa začal posilňovať vplyv a rozšírenie cicavcov, dovtedy existujúcich len v podobe predkov potkanov, menších šeliem a podobne. Tvrdiť však, že dinosaury vyhynuli celkom, by bolo klamstvo. Aj tvorcovia filmov, špeciálnych efektov, či samotné vedci si v súčasnosti pri rekonštrukcii pôvodného vzhľadu týchto tvorov výrazne pomáhajú pohľadom na tých dinosaurov, ktorí celé hromadné vymieranie, ktoré nebolo ihneď, ale fungovalo po tisícročia, dokázali prežiť.

Dinosaury, ktoré stále žijú
Hoci pomenovanie, že ide o dinosaury, by im veľmi nesedelo, sú priamym potomkom a od svojho predchodcu sa veľmi nelíšia. Možno ak len minimálne. V každom prípade tí najväčší „dinovia“, ktorí stále žijú v tomto prípade nebudú vyhradení len na ríšu plazov. Spomenieme si také zvieratká, ktoré žili aj v čase dinosaurov a žijú aj dnes. Ktoré to sú?

Krokodíl

Najkrajší príklad toho, ako mohli vyzerať dinosaury v minulosti. Silné zuby, veľmi tvrdá šupinatá koža a veľmi silné svaly predátora. Takto vyzerá krokodíl, ktorého od aligátora spoznáte jednoducho tým, že krokodíl má niektoré zuby vyčnievajúce do hora, kým aligátor má hornú peru širšiu a spodné zuby ukrýva. Či krokodíl, alebo jeho menšie evolučne vyvinuté verzie aligátor a gaviál, stále ide o rovnakého predka takmer bez zmeny. Dorastá až do dĺžky 5 metrov, čo je viac ako sedan. S dospelým krokodílom je neradno merať si sily, keďže si poradí aj so silným pakoňom a zabiť vie v podstate akékoľvek zviera v blízkosti vody.

Hatérie

Do dnešnej doby nám prežili len dva druhy hatérií, čo sú zaujímavé plazy s pevným telom. Nájsť by ste ich mohli na osamotených ostrovoch Nového Zélandu a na našej zemi sú už viac ako 200 miliónov rokov. Až z hatérií sa vyvinuli hady stratou končatín a jaštery o ktorých je viac nižšie.

Jaštery

Samozrejme, plazy a jaštery rôznych tvarov a veľkostí tu boli vždy. Z dôb dinosaurov sa nám menšie jaštery veľmi nezachovali, no ich prítomnosť na vtedajšej Zemi je nepopierateľná. Mnoho z nich je dodnes veľmi podobných stavbou tela tým, ktoré obývali planétu v minulosti. Väčšina sa živí menšími živočíchmi, hmyzom, vajcami iných druhov, a napríklad leguány sa živia rastlinnou potravou. Osamotený a stále prežívajúci je napríklad aj varan na ostrove Komodo, ktorý je najväčším jašterom súčasnosti. Celkovo je na svete viac ako 4000 druhov jašterov.

Žraloky

Žralok nie je dinosaurus, avšak predstavte si svet papradí a paliem s dinosauriou populáciou, potom si v mori musíte predstaviť aj žraloky. Tie žijú oveľa dlhšie než sa vôbec vyvinuli samotné dinosaury. Vo vode plávajú viac ako 400 000 000 rokov a veľmi sa od svojich predchodcov nelíšia. Zuby žraloka modrého, alebo žraloka sivého sú schopné bez problémov rozhrýzť pancier korytnačky, kosti a už len uhryznutie má fatálne následky. Obeť neprehĺta celú, ale vyjedá z roztrhaných kúskov postupne.

Korytnačky

Neobyčajný druh živočícha, ktorý sa vyvíjal spolu s dinosaurami, no šiel svojou vlastnou cestou. Viacero druhov prehistorických plazov sa vyvinulo s tvrdým pancierom na hlave, na chvoste, alebo na skostnatenom límci. Niečo podobné sa vytvorilo aj na tele korytnačiek v podobe tvrdého panciera. Bolo nutné, aby sa evolúcia o tieto pomalé tvory postarala a preto vznikol pancier, ktorý slúžil na ochranu, ale aj ako úkryt. Najrýchlejšie korytnačky sú tie morské, ktorých telo nadnáša voda. Zaujímavosťou je aj fakt, že korytnačky majú svoj vlastný vývoj nekrížený s inými druhmi a zároveň svoj vlastný spôsob fungovania a obnovy buniek. Dokážu prežiť viac ako 100 rokov a sú tým pádom najdlhšie žijúcim druhom v rámci jednej generácie.

Bahníky a latimérie

Bahníky a latimérie sú druhy rýb, ktoré obývali svetové moria v časoch dinosaurov podobne, ako viaceré druhy koralov a mäkkýšov. Latiméria však bola dlho považovaná len za skamenelinami dokázanú existenciu, no keď sa podarilo objaviť nedávno živú a bez výraznej zmeny stále obývajúcu naše moria, šlo o veľké prekvapenie. Predstavuje medzičlánok medzi rybou a na súši existujúcimi plazmi. Práve táto ryba môže za to, že vychádzaním na breh postupne plutvy zosilneli do podoby končatín a začal sa vývoj samostatnej a veľmi podstatnej časti biologickej histórie. Nie všetky latimérie samozrejme vyrazili na breh a tie, čo zostali vo vode, žijú dodnes.