Študenti sa medzi sebou na svojich profesorov posťažujú často. A platí to aj naopak. Nahnevať profesora sa však nevypláca. Prečítajte si, čo vadí ľuďom, u ktorých píšete diplomovky.
1. Neprofesionálna korešpondencia
Učitelia nie sú vaši priatelia. Môžete mať dobrý vzťah, ale v písomnej komunikácii by ste sa vždy mali vyjadrovať, ako keby ste boli v pracovnom prostredí. Pretože to tak je.
2. „Prišiel som o niečo dôležité?“
Nie, kým ste tu neboli, pozerali sme mačacie videá! Tento bod vraj profesorom prekáža najviac. Ak vás trápi, či ste niečo nezameškali, obráťte sa na spolužiakov. Zožeňte si poznámky a pokiaľ niečomu nerozumiete, zastavte sa u vyučujúceho počas konzultačných hodín s konkrétnymi otázkami.
Prečítajte si: Porovnali sme internáty vo svete, luxus verzus plesnivé steny
3. Predčasná radosť z konca hodiny
Prednáška sa blíži ku koncu a profesor začne ďalšiu vetu slovom „Nabudúce…“ – to je jasný signál pre študentov, aby zaklapli knihy, odložili notebooky a vytiahli mobily. Stačilo by vydržať 10 sekúnd a hodina by sa naozaj skončila. Prednášanie cez šum stovky ľudí v miestnosti, ktorí sa očividne nevedia dočkať konca, nie je nič moc.
4. Zbytočné otázky
Najčastejšie sa týkajú povinného čítania a podmienok na spravenie predmetu – teda vecí, ktoré sa bežne nachádzajú v sylabe. Netreba zabúdať, že profesori majú na starosti desiatky študentov. Su to otázky, ktorými zbytočne dokážete nahnevať profesora. Skúste nájsť odpovede sami, a keď to nepôjde, potom sa obráťte na učiteľa.
5. Neschopnosť prijať kritiku
Červené more na seminárnej práci neznamená (vo väčšine prípadov), že si na vás profesor zasadol. Skôr mu záleží na vás a na vašej budúcnosti. Namiesto trucovania skúste kritiku prijať ako pomoc. Tou totiž v skutočnosti je.
Prečítajte si: Študent hodil papier cez prednáškovú sálu. Profesor dal všetkým plný počet z testu
6. Vyjednávanie
Nepáči sa vám známka? Ak máte podozrenie na vážnu chybu v hodnotení, pokojne choďte za profesorom. Ale nepodložené vyjednávanie vám nepomôže a vyučujúceho skôr znechutí. Radšej sa viac posnažte na ďalšom teste a prejavte aktivitu na hodinách. Určite sa vám to vráti.
7. Umelé „nafukovanie“ seminárnych prác
Myslíte si, že akademických profesorov oklamete obyčajnou zmenou druhu a veľkosti písma, rozšírením okrajov alebo väčším riadkovaním? Mýlite sa. Formátovanie majú v oku ako nikto. Vyšlete im však signál, že ste leniví a považujete ich za hlupákov. Namiesto úprav vo Worde sa zamerajte na samotné zadanie.
8. Úvody a závery plné vaty
Nikdy nezačínajte prácu slovami „Od počiatku času…“. Naozaj? Od Veľkého tresku? Ani „historicky“ či „tradične“ nie sú o nič lepšie možnosti. Aj úvod by mal pôsobiť fakticky, a nie, ako keby ste si myšlienky vycucali z prsta. Záver by mal byť chytrý. Vyhnite sa vágnym frázam ako „Ostáva nám dúfať, že…“. Ak vám nič nenapadá, zhrňte, čo ste povedali v samotnom jadre. Akademické práce by mali obsahovať najmä fakty, a to profesori očakávajú aj od úvodu a záveru.
9. Zamieňanie názorov s faktami
Príklad zo CNN: Clintonovej odchod zo Senátu by znamenal, že z jeho 100 členov by len 16 boli ženy. Mnohé feministky veria, že ženy nie sú v americkom senáte dostatočne zastúpené. „Veria?“ Keďže svetovú populáciu tvorí 51% žien, je fakt, ich počet 16 zo 100 je naozaj nedostatočný. Je na vás, či súhlasíte s tým, že je to problém, ale nenaznačujte, tak ako to urobilo CNN, že samotný fakt je niekoho názor. Ide o bežnú chybu, ktorá frustruje profesorov aj študentov. Ak sa naučíte medzi faktami a názormi rozlišovať, zjednodušíte si život.
10. „Cool“ flákači
Chcete skutočne nahnevať profesora či dokonca ho znechutiť? Takmer v každej triede sa nájde študent, ktorý večne sedáva vzadu a robí umenie z toho, že sa tvári znudene. Na profesorov to však nezapôsobí. Keďže väčšina z nich strávila v akademickom prostredí celé roky a vzdelanie si váži, viac ocenia ľudí, ktorí sa snažia. Ak nimi nie ste, skúste to aspoň predstierať.
Čítajte tiež:
Za hranicami je tráva zelenšia: Štúdium v zahraničí
Kvantová teleportácia opúšťa laboratória, vedci už vedia posúvať informácie na diaľku
