New York Times Magazine nedávno uverejnil článok od Benoita Denizet-Lewisa s názvom „Deti, ktoré nemôžu“. Článok dokumentoval nárast depresie a úzkosti u tínedžerov od roku 2011 a naznačuje, že dôvodom by mohlo byť rozšírenie používania smartfónov a sociálnych sietí.
Čiastočne je to pravda, ale skutočný dôvod treba hľadať hlbšie: v rovnováhe toho, akým spôsobom hľadáme šťastie. Niekedy je vhodné zmeniť pre vlastné šťastie svoje okolie a rozhodnutia, no zároveň potrebujeme byť schopní prijať to, čo nám osud nadelil. Problémom je, že mladí ľudia sa učia vyhľadávať dokonalé situácie, ale zabúdajú na akceptáciu a adaptáciu, teda na to zvyk a schopnosť zvládať žiť v podmienkach, ktoré nemôžeme alebo by sme nemali zmeniť.
Moderný život dáva váhu opačným schopnostiam. Marketing pre mladých ľudí je zameraný na pretváranie seba samých a okolia tak, aby vyhovovalo každému nášmu želaniu. Umelé časti tela vám prinesú šťastie. Jeden pohyb prstom odstráni každého, kto nevyzerá dokonale. Ak sa z toho cítite dobre, urobte to, inak to za to nestojí. Reklamy mierené na deti ponúkajú ľahší, lacnejší, rýchlejší, zábavnejší a pohodlnejší život. O spokojnosti po dlhodobom úsilí a prijatí istých obmedzení sa nikde nehovorí.
Mladí ľudia sú navyše vystavovaní neustálym príkladom zdanlivo ľahkej a okamžitej slávy a víťazstiev. Ich hrdina bez problémov vyhrá súťaž alebo šampionát. Svoju hernú postavu vyzbroja najsilnejšími zbraňami a s pomocou rýchlych reflexov mladého mozgu porazia nepriateľov. Vidia niekde realistický obraz toho, koľko motivácie, sústredenia, koľko hodín zničujúcej praxe, neuveriteľného šťastia alebo výnimočných privilégií treba na dosiahnutie vrcholu? Iba občas, a aj vtedy je to písané malým písmom pod obrovskými usmievajúcimi sa tvárami, ktoré majú odvrátiť ich pozornosť.
Dnešní tínedžeri sa teda učia, že život by mal byť jednoduchý a priniesť nám obrovský úspech bez stresu. S takým pohľadom sa niet čo čudovať, že len čo sa stretnú s realitou, cítia sa deprimovane a znepokojene. A ich odpoveď na to samozrejme nie je prispôsobiť sa, ale zmeniť prostredie tak, aby sa zlé pocity stratili. „Asi máš depresiu.“ „Trpíš sociálnou fóbiou.“ „Daj si tabletku.“
V posledných 30 rokoch sa podarilo psychológom zistiť dôležitú vec. Čím viac sa snažíme bojovať proti úzkosti, čím viac pozornosti jej dávame, tým získava väčšiu moc. Čo funguje namiesto toho, ako dokumentuje Denizet-Lewis, je naučiť sa adaptovať a prijať, že úzkosť je súčasť života, ktorú si musíme priznať, ale nie sa podľa nej správať. Tara Brachová učí nasledovné: „Všimni si, čo sa deje, dovoľ životu byť, aký je, porozumej svojim pocitom s láskavosťou, ale nezakladaj na nich svoju identitu.“ Úzkosť je pocit a nie to, kým ste.
Článok Denizet-Lewisa ďalej hovorí o liečbe úzkosti u tínedžerov. Najsilnejším liekom je dobrovoľne zažívať úzkosť, ale nesprávať sa podľa nej. Jedná sa o terapiu expozíciou.
A čo sa týka depresie, ktorá sa vyskytuje čoraz častejšie, väčšinou je spôsobovaná pocitom, že veci by „nemali byť takto“. To je tiež dôsledkom života v ilúzii. Vedie to k hnevu a hnev sa otáča proti nám. Jeden z jeho výsledkov je depresia. Ďalšími sú sebapoškodzovanie v rôznych formách a chronický hnev, obvykle smerovaný inam, než je jeho skutočný zdroj.
Odpoveďou teda je, že zdravý a šťastný život znamená naučiť sa akceptovať, že veci, ktoré nemôžeme alebo by sme nemali zmeniť, sú rovnakou súčasťou života, ako snaha veci napraviť. Najprv sa to môže javiť ako šokujúce a nesprávne, ale s praxou sa akceptácia dá naučiť. Väčšinou sa učí najlepšie, keď sa stretneme s hranicami, ktoré jednoducho nemôžeme prekonať. Rodičia by mali vedieť, kedy prestať deti zachraňovať a sľubovať im, že všetky problémy sa dajú vyriešiť. Prvotná reakcia je často hnev a pobúrenie. Keď tieto pocity môžeme zažiť v spoločnosti dobrého priateľa, rodiča, terapeuta, alebo mentora, hnev postupne prejde v akceptáciu. Vďaka takýmto lekciám sa môžeme naučiť správne rozoznať, či veci treba prijať alebo pracovať na zmene, a takto nájsť dlhodobé šťastie a naplnenie.
Čítajte tiež:
Drunkorexia – mladé ženy nejedia, aby mohli piť
Ak chcete bývať spolu odpovedzte si na týchto 5 otázok