Medicína a jej vedeckovýskumná vetva neraz hraničia s etikou a aj preto sa mnoho výskumov nikdy nedočkalo uznania spoločnosti, prípadne len odsudzovania a obviňovania z hry na Boha. Rovnako tomu je aj v rámci výskumu transplantácie hlavy. Tá v histórií medicíny prebehla niekoľko krát, no vždy len na zvieratách. Akýkoľvek pokrok v tejto oblasti pritom brzdí dávnejšie odsúdenie verejnosti a odmietavý postoj odporcov takýchto krokov. Neistá budúcnosť takéhoto výskumu sa tak zatiaľ obmedzila niekoľko krát len na zvieratá, dokonca aj také, ktoré sú podobné človeku.
Rok 1950 a dvojhlavý pes doktora Demikova
Vladimír Demikov (1916-1998) bol ruským priekopníkom v oblasti transplantácie. Hoci jeho počínanie si v oblasti transplantácií orgánov a častí tiel zvierat by sa dnes dalo nazvať šialenstvom, pre vedu a medicínu priniesol mnoho poznatkov, z ktorých ďalej čerpali chirurgovia a doktori z celého sveta. Okrem množstva výmen sa mu podarilo vytvoriť dvojhlavého psa, pričom obe hlavy fungovali.
Rok 1959 a dvojnásobná transplantácia psej hlavy
V roku 1959 oznámila Čína svoj pokrok v medicíne a realizáciou transplantácie hlavy psa, ba dokonca vraj tej istej hlavy na dvoch rôznych psov.
Rok 1970 a pokus doktora Roberta J. Whitea
14. marca 1970 sa po niekoľko týždňových prípravách podarilo realizovať na prvý pokus doktorovi Robertovi J. Whiteovi na Zdravotníckej univerzite v Clevelande, Ohio, transplantáciu hlavy jednej opice na druhú. Doktor White, uznávaný odborník v oblasti neurochirurgie, sa výrazne inšpiroval práve doktorom Demikovom. Doktorovi sa podarilo izolovať mozog, ktorý bol stále funkčný. Nakoniec ho vložil do hlavy inej opice. Výsledok jeho práce vydržal niekoľko dní. Samotnú transplantáciu cieľová opica prežila, mala dokonca aj vnemy, ako čuch, zrak, sluch a chuť. Po niekoľkých dňoch však opica zahynula potom, čo pochopila na sebe cudzie telo a snažila sa ho poškodiť. Vzhľadom na následné správanie opice nebolo možné zachovať bezproblémový pooperačný pokoj a preto na následky operácie neskôr aj skonala. Doktor White sa príliš uznania nedočkal. Pre jeden magazín pripravil ešte pred smrťou v roku 2010 rozhovor, ktorý sa nachádza na videu nižšie.
Roky 1980 až po súčasnosť
Jediné ďalšie prípady transplantácie hláv sa objavili prevažne v Japonsku. Práve odtiaľ pochádzajú posledné prípady transplantácie hláv, respektíve prišívanie druhej hlavy potkanom.
Prínos pre vedu je nepopierateľný
Pre bežnú verejnosť experimenty pripadajúce ako šialené, priniesli pre vedu dôležité informácie. Podarilo sa napríklad zistiť, že transplantácia hlavy človeka by bola teoreticky možná v prípade, ak by šlo o úkon realizovaný pri veľmi nízkej teplote, aby sa znížila frekvencia mozgu aj v anestéze. Výmena by pritom musela byť rýchla. Pri zníženom tlaku krvi nastáva niekoľko komplikácií najmä s prekrvením mozgu. O transplantácií hlavy sa v každom prípade uvažovalo ako o riešení vážnych zdravotných problémov spojených s ochrnutím a v rámci smrteľných chorôb. Pre smrteľne chorých ľudí by tak existovala šanca ďalšieho prežitia, pokiaľ by sa naskytol vhodný darca. Myšlienke výmeny hláv mierne otvoril cestu taliansky chirurg Sergio Canavero, ktorý nedávno publikoval svoj názor, že veda opäť pokročila a vďaka novým technológiám by bolo možné zaceliť spájané nervy a tepny oveľa lepšie, než v minulosti. Cena takéhoto zákroku len teraz v rovine pokusov by sa však odhadovala na niekoľko miliónov dolárov a ďalších niekoľko miliónov, ktoré by pokryli žaloby, pokiaľ by sa vzbúrilo niekoľko organizácií a náboženských fanatikov. Testy na ľuďoch však podľa oficiálnych správ nikdy nezačali. Na druhej strane, zväčša sa o podobných pokusoch dozvieme až vtedy, keď ich ako úspešné vypustia von.