Sexualita u ľudí
Prelomové experimenty v 50. a 60. rokov nám ukázali, ako mozog zvierat podmieňuje, či sa budú správať ako samce alebo samičky. Nešlo pritom len o chromozómy, aj keď je obrovský rozdiel medzi samičkami s dvoma chromozómami X (a bez chromozómu Y) a samcami s jedným chromozóm X a jedným Y. Zistilo sa, že chromozóm Y je kľúčový pre vytvorenie semenníkov. Práve oni produkujú testosterón, ktorý vplýva na mozog.
Pokusy na potkanoch však priniesli úžasné zistenia. Aplikovanie testosterónu novorodeným samičkám malo za následok, že sa neskôr správali ako samce. Platilo to aj naopak – odstránenie semenníkov u čerstvo narodených samcov spôsobilo samičie vzorce správania. Neskôr sa potvrdilo, že rovnaký proces prebieha v mozgu už počas tehotenstva u oveľa vyvinutejších tvorov – napríklad u opíc.
Tieto experimenty otvorili fascinujúcu debatu
Dá sa to aplikovať aj na ľudí? Ak áno, tak ako? Vieme, že v mužskom embryu sa semenníky formujú vo veľmi skorej fáze tehotenstva – zhruba v desiatom týždni. Tieto semenníky okamžite začnú tvoriť testosterón. Mužský mozog je teda ovplyvňovaný týmto hormónom počas kritického obdobia vývoja. Aké to má dopady a sú rovnako dlhotrvajúce ako o iných živočíšnych druhov?
V 80. rokoch východonemeckí vedci tvrdili, že homosexualita je výsledok nedostatočného vplyvu testosterónu v maternici. Keďže spoločenská atmosféra v tejto krajine bola vtedy výrazne proti homosexuálom, vedci navrhli, aby všetky tehotné ženy, ktoré čakali syna, boli testované na hladinu testosterónu. Tie s nízkymi hodnotami mali ísť na potrat. Takýmto spôsobom by došlo k eliminovaniu homosexuálnych mužov z východonemeckej spoločnosti. Hoci k realizácii tohto návrhu nikdy nedošlo, je to výborný príklad zneužitia vedy.
Vplyv testosterónu pred narodením je silný, no nie jediný determinant ľudskej sexuality. U žien s abnormálne vysokým množstvom testostorénu je naozaj viac bisexuálok a homosexuálok, no štatisticky toto percento zas nie je oveľa vyššie ako u ostatných.
Vráťme sa späť k zvieratám
Nedávne experimenty poukazujú na ozajstné rozdiely medzi mužským a ženským mozgom u hlodavcov. Hypotalamus je časť mozgu, ktorá ovplyvňuje aj sexuálne správanie. Práve v nej sa našli biochemické ukazovatele, ktoré určujú, či ide o samca alebo samičku. Tieto ukazovatele sú výsledok odlišnej aktivity génov. Táto aktivita je kontrolovaná mnohými faktormi – jeden z nich je potláčanie alebo nepotláčanie procesu zvaného metylácia. Vzrušujúce je, že metyláciu možno ovplyvniť aj „zvonku“. Toto je základ epigenetiky, jedného z odborov genetiky.
Hypotalamus samičiek hlodavcov dosahuje vyššie hladiny metylácie ako u samcov – to znamená, že viac génov je potláčaných. Ak samičkám po narodení dáme do tela testosterón, odstráni to niektoré ukazovatele metylácie, a teda niektoré gény začnú byť aktívne. Také samičky sa správajú viac ako samce. Platí to aj opačne. Ak samcom aplikujeme drogu, ktorá zabraňuje demetylácii, budú sa správať viac ako samičky.
Teraz potrebujeme zistiť, čo presne tieto gény robia, a prečo dokážu určiť rod hlodavcov. Je to len začiatok, no môže otvoriť dvere k oveľa väčšiemu pochopeniu toho, ako sa vyvíja sexualita a čo ju ovplyvňuje. Opäť dospejeme k otázke: Dá sa to aplikovať na ľudí? Z toho, čo vieme, sa dá predpovedať, že áno. Sexualita u ľudí však vždy bude výrazne formovaná aj spoločenskými a skúsenostnými faktormi.
Čítajte tiež:
Oči sú okno do duše. Najnovšie to tvrdia aj vedci
Materializmus je nezdravý. Ako sa mu brániť
Pitie čaju spôsobuje u žien epigenetické zmeny
