S nespavosťou som zápasila asi rok. Vyskúšala som takmer všetko – relaxačné cvičenia, jogu, šport, čítanie, masáže, teplé kúpele, mlieko s medom, medovku s valeriánou, vonné silice, ba aj kapustné listy na čelo si prikladať. Všetko márne, zaspávanie mi trvalo 4 až 5 hodín, a keď som konečne zaspala, ráno som sa budila, akoby ma prešiel parný valec.
Lieky na predpis mali byť posledným riešením, no potom mi kamarát vraví: „Nehádž flintu do žita, aj tak nemáš na výber, skús ešte neurofeedback. Možno ti pomôže.“
Ak ste sa ešte nestretli s pojmom neurofeedback, nech sa páči, zoznámte sa: ide o metódu, ktorá umožňuje ovplyvňovať mozgové vlny a pomocou okamžitej spätnej väzby ich dostať do rovnováhy. Čo to znamená? Mozgové vlny vznikajú vďaka elektrickej aktivite neurónov a fungujú počas bdenia i spánku, no s rozličnou frekvenciou. Najčastejšie sa v súvislosti s mozgovou aktivitou stretneme s vlnami alfa, beta, gama, theta a delta.
Neurofeedback je založený na postupnom trénovaní mozgových vĺn podľa stanoveného protokolu, vďaka čomu dochádza ku korekcii patologických vzorcov, čiže mozog sa naučí, tak povediac, ovládať sám seba a dosiahnuť želaný efekt. Výhoda je, že je bezbolestný, neinvazívny a nemá vedľajšie účinky, no mal by ho vykonávať skúsený certifikovaný odborník, optimálne psychológ so znalosťou fyziológie a neurológie.
Kde je háčik?
Výskum neurofeedbacku je ešte stále v plienkach, hoci ho odborníci bežne využívajú v školách, v psychologických a psychiatrických ambulanciách na pomoc pri rozmanitých ťažkostiach, ako napríklad: ADD a ADHD (poruchy pozornosti, hyperaktivita), poruchy koncentrácie, učenia a spánku, migrény, depresie, úzkostné poruchy, ľahké mozgové dysfunkcie, autizmus, zranenia mozgu, či mŕtvica.
Negatívnu povesť u skeptikov získal najmä vďaka ezoterickým šarlatánom, ktorí sľubujú akúsi vnútornú premenu, stavy povznesenia až osvietenia. Ide totiž o to, že sa kedysi v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch uskutočnil výskum mozgových vĺn u ľudí, čo sa dlhé roky venovali meditácii a zistilo sa, že v hlbokom meditatívnom stave disponujú vytrénovanými alfa vlnami, vďaka čomu sa dokážu ľahko dostať do stavu extatického vytrženia, či nirvány.
Na tomto mieste si ako ošľahaný skeptik, s prepáčením, odpľujem. S tým osvietením to nebude také husté. Aj motorický zdatnejší predškolák totiž vie, že veža chrámu sa nedá postaviť, ak nie sú dobre položené základy. Ale o osvietení, a o tom, čo sa v stave budhistického vytrženia odohráva v mozgu, si povieme, s dovolením, niekedy inokedy.
Mala som chuť si s neurofeedbackom zaexperimentovať. Dostala som sa do rúk skvelej terapeutky, ktorá mi hneď na začiatku povedala, že na to, aby sa výsledky prejavili, musím absolvovať minimálne dvadsať tridsaťminútových sedení, pričom pozitívny efekt môže byť len dočasný, nie trvalý, ako sa väčšinou uvádza v odbornej literatúre. Skeptik vo mne zajasal.
Vstupná diagnostika zahŕňala rozhovor s terapeutkou a dlhočizný diagnostický formulár, kde sa pýtajú na všetko – od škrípania zubov až po depresie. Dotazník umožňuje terapeutovi zvoliť vhodný protokol, podľa ktorého pri tréningu konkrétneho problému postupuje.
No a potom to začalo: na uši som dostala dve elektródy, rovnako ako na temeno hlavy, a na obrazovke sa predo mnou odkryl najdôležitejší ľudský orgán, o ktorom viem, že ho mám, no jeho aktivitu vôbec nevnímam. Terapeutka opísala momentálny stav mozgových vĺn, hen alfa, tam theta, a na tej divokej bete budeme musieť popracovať.
Pri tréningu sa treba úplne uvoľniť a byť v pokoji. Ak sa mozog dostane do želaného stavu, podľa zvoleného protokolu, odmenou je zvukový signál. Podstatné je udržať mozog v tomto stave, aby bol zvukový signál viac-menej konštantný. Bolo to hravé a bolo to fascinujúce! Elektródy zaznamenali doslova všetko – každé žmurknutie, prehltnutie, myšlienku, vnútorný nepokoj, aj stav hlbokého pokoja.
Neurofeedback o vás prezradí naozaj mnoho, a čo sa týka schopností a kognitívnych procesov v mojom mozgu, neprekvapil ma: vynikajúca schopnosť sústredenia, tvorivosti, intelektuálnej činnosti a rýchleho učenia sa. Toto všetko však malo aj svoju odvrátenú stranu v podobe stavov úzkosti a mimoriadne aktívneho beta vlnenia, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou môže za moju nespavosť. Skrátka: mozog myslí aj vtedy, keď sa má ukladať k spánku a nie a nie ho prinútiť, aby sa upokojil.
Experimentovali sme ďalej: s otvorenými aj zatvorenými očami, v rozličných fázach dňa, v rozličnom citovom rozpoložení, pred vypitím kávy aj po nej, s hudbou aj bez hudby, počas pracovného náporu aj v čase pracovnej pohody. Po prvých dvoch sedeniach som sa cítila nesmierne vyčerpaná. Mozog si však zvykol rýchlo a na ďalšie stretnutia s terapeutkou som sa vyslovene tešila.
Po tréningu som sa cítila ako po dobrom spánku a zo sedení som odchádzala oddýchnutá. Počas tréningu sa mi totiž často darilo upadať do stavu akejsi bdelej prítomnosti, kedy mozog nemyslí, no zároveň ani nespí a zotrváva v prítomnosti. Tieto stavy sa podobali meditáciám, no kým meditácie mi nikdy predtým veľmi nešli a väčšinou ma po nich napínalo na zvracanie, počas tréningu neurofeedbackom som po prvýkrát okúsila, ako má hlboký stav bdelej prítomnosti vyzerať. Bol to vedľajší, ale príjemný, účinok. Skrátka: taká cukrová vata v hlave.
Tréning trval približne tri mesiace a väčšinou som spávala ako batoľa. Neviem však posúdiť, do akej miery mi pomohol samotný neurofeedback, alebo skôr spôsob, akým som sa naučila ukladať k spánku: snažím sa dostať mozog do toho istého stavu ako pri tréningu – do stavu pokoja, keď mozog ešte nespí, no je na najlepšej ceste tam. Vďaka tomu, že som disciplinovane celé mesiace trénovala mozog aj doma, dnes dokážem pomerne rýchlo pred spaním prepnúť do stavu pokoja a aktivovať tie mozgové vlny, ktoré spánok umožňujú.
Štúdie dodnes ani nepotvrdili, ani nevyvrátili plošný terapeutický účinok neurofeedbacku a výskum naďalej pokračuje. Treba ho skôr vnímať ako podpornú metódu pri riešení psychofyziologických problémov, ktorá vám môže a nemusí pomôcť, a nepodceňovať návštevu lekára.
Návšteva lekára v zahraničí má svoje pravidlá, ak chcete, aby vám ju poisťovňa preplatila
