Grécky ostrov Ikarios sa plánuje osamostatniť. Obyvatelia tohto ostrova nesúhlasia so situáciou v Aténach a vo zvyšku Grécka. Všímajú si vlastné cesty, inštitúcie a viaceré miesta, o ktoré sa bežne krajina stará, že sú zanedbané, ich funkcia zlyháva a nie sú peniaze na nič. Ostrovu dokonca práve končí 100 ročná lehota od 17. júla 2012, na ktorú si ostrov vybojoval svoju nezávislosť. Perfektné načasovanie na dobu, kedy celé Grécko ekonomicky padá. Dnes súčasť Grécka, ostrov Ikaríos by sa tak teoreticky mohol vrátiť späť k Osmanskej ríši, alebo sa celkom osamostatniť. S niečím takým určite nebudú súhlasiť Atény, no Ikaríos s jej starostom a predstaviteľmi ostrova majú jasno. Osmanská ríša neexistuje a pripojiť sa k najbližšej krajine Turecku je nemysliteľné. Spôsob, ako získať prežitie by však existoval a prichádza s ním práve Ikaríos.
Pripojenie k Rakúsku, alebo inej krajine
Grécky ostrov s nádhernou prírodou, pobrežím a historickými pamiatkami sa plánuje pripojiť k inej európskej krajine ako súčasť jej územia. Zmeny hraníc už prebiehať nemôžu, zaslúžilo sa o to niekoľko medzinárodných dohôd. Ak by sa však predsa len podarilo nevojensky, ale diplomaticky a mierovo spojiť jedno územie s druhým, bolo by to zaujímavá udalosť. Najmä ak by sa tak rozšírilo územie Rakúska, ku ktorému sa podľa TA3 (na Slovensku jedno z mála médií informujúcich o tejto vlastne zábavnej informácii) ostrov Ikaríos pokojne pripojí. Na iných zdrojoch neuvádzajú iné krajiny, no osobne by som navrhoval Slovensko. Prečo?
Slovenský ostrov Ikaríos
Začali by sme mať Grékov o niečo radšej. Pojem slovenský Grék zatiaľ priveľmi neexistuje, no na Ikaríose by nabral význam. Slovensko by získalo nové územie a celkom hravo. Pre ostrov by sme mohli byť zaujímavý tým, že zatiaľ nekrachujeme, vykúpime ich domy, pozemky a vily, dáme im prácu a oni by pre nás na oplátku znamenali možno ešte oveľa viac. Slovenské územie v Grécku by znamenalo obohatenie štátnej kasy a investície do cestovného ruchu. Slováci by totiž cestovali na slovenské pláže, pojem nereálny, no možný. Ikaríos by zrejme pribudol každej jednej CK v ponuke a štátnym jazykom by bola zrejme slovenčina. Problém však nastane pri pobrežnej stráži. Okolité ostrovy sú totiž obľúbené pre emigrantov z Turecka a Albánska. EÚ je skrátka pre nich EÚ. Myslím však, že rozdielna mentalita, medzinárodné dohovory, zákony a najmä vzdialenosť by hrali hlavnú úlohu v tom, prečo je toto všetko len hrou slov s témou „Čo keby?“.
Vo svete sú bežné územia mimo krajinu
Vo svete je celkom bežné, že jedna krajina má svoje územie niekde celkom inde a pritom je to stále krajina. Francúzska Guyana je síce v Amerike, no ak prejdete jej hranice, ocitnete sa vo Francúzsku – na jeho území. Kedysi to tak bolo aj s Austráliou, bola britská. V Indickom oceáne sa nachádza ostrov Réunion, ktorý je opäť francúzsky. V Tichom oceáne ostrov Guam, je bližšie k Japonsku, no pre vstup naň potrebujete mať biometrický pas a vyplnený formulár ESTA. Vstupujete totiž na územie USA a v podstate aj do USA vstúpite. Ostrov Sv. Helena má najbližšie africkú Angolu, no patrí vzdialenej Veľkej Británii. Podobných krajín a zaujímavostí by sme našli ešte niekoľko desiatok.
