Na internete je množstvo webov, inzerátov a rôznych centier, ktoré sa tvária na to, že vykupujú mince a poštové známky. Už som sa kedysi snažil takto niečo predať a veci ktorých som si myslel, že majú hodnotu. Aj moje zbierky známok, ktoré som zbieral hlavne ako dieťa, avšak nejako som zistil, že aby známka mala hodnotu, musela by byť vytlačená v malom počte, v absolútne bezchybnom stave a ešte musí spĺňať mnoho ďalších kritérií. Človek čo nejaké známky má teda nevlastní väčšinou žiadnu výhru. Internetová inzercia je plná ľudí, čo vykupujú známky, ale keď už človek reaguje na takýto inzerát, je v tom väčšinou sám a tak sa môže nechať oklamať. Človek, ktorý ich vykupuje, to z nejakého dôvodu robí, nie aby prerobil, ale aby zarobil. Už toho kúpil viac a tak vie, ako sa vyjadruje človek bez znalostí o pravej hodnote veci.
Keď ste si na sto percent istí, že chcete svoje známky predať a aj majú vysokú hodnotu, overte si to na viacerých miestach. Väčšinou ide len o zdanlivú hodnotu a vedzte, že ak je na známke Hitler, alebo Masaryk, nie sú to miliónové známky, ale najčastejšie známky hodnoty pár halierov. Záleží od okolností, kvality a kadečoho. Nikto vám neocení známky za pár minút či polhodinu, no cenu približne povedať vie. Je mnoho takých, čo by radi zbierku kúpili za každú cenu čo najlacnejšie, napriek niekoľko násobku ceny.
Známky, alebo mince, je to takmer to isté.
Ani neviem ako som sa ako dieťa dostal k starým slovenským minciam s Cyrilom a Metodom. Stačila chvíľka nepozornosti a pripravil ma o ne dokonca už odvtedy bývalý dobrý kamarát, taktiež zberateľ ešte v časoch základnej školy, keď si chcel preveriť, aké roky na svojich minciach mám ja. Vtedy v celej tejto už od začiatku podozrivej situácií a návšteve poznamenal, že kúpi od mňa obe mince, no pri pokuse presvedčiť ho, že mám predsa štyri, ma utvrdil v tom, že sa mýlim. Mal som už len dve, napriek tomu, že som štyri podával a hádať sa vyše polhodiny na schodoch nemalo zmysel. Časom začali byť stretnutia s ním práve o presviedčaní, že to čo mám, nemá žiadnu cenu a mal by som to predať. Zistil som, že rovnakej krvi tečie v žilách aj ďalším ľuďom aj v minciach aj známkach. Hovorím si, nebudem sa v tom radšej ani pohybovať, veď tak ako všetko na tomto svete, aj zberateľstvo je oblasť plná rôznych podvodníkov a špekulantov. Skúsil som neraz reagovať na inzerát niekoho, že predá lacno poštové známky a takmer vždy šlo o niekoho, čo si myslel že za pár pohľadníc a album na fotky môže dostať 10 000 sk. Uau. Možno naozaj tú hodnotu mali. Ale ak mi píše pani, že nepozná toho hodnotu, ale myslí si, že to bude vzácne… predsa nemôže za 50 známok z Ruska žiadať rovno tisícku.
Známky zbierali a aj dnes stále zbierajú aj obyčajní ľudia. Tí ich hodnotu nepoznajú a neraz poznať ani nechcú. Páči sa im vzhľad, pôvod, krajina alebo motív. Skúsenosti ma naučili, že ak aj človek niečo cenné má, ťažko to môže rýchlo predať na webe. Treba si overiť cenu na viacerých miestach, alebo známky venovať niekomu, pre koho je to pekný dar a pohladenie na srdci jeho, ale pri obdarovaní sú následky tejto radosti aj pohladením na srdci darcu samotného.
