Naša vláda sa momentálne necháva zrejme trochu inšpirovať mestom New York, kde momentálne platia nové pravidlá o fajčení. Fajčiť nesmiete v parkoch, a na miestach ako pešie zóny, zastávky a prechody. Skrátka všade, kde by fajčiar mohol prichádzať do styku s inými ľuďmi. Priestupok je pokutovaný krásnou sumou 50 USD.
Za seba môžem povedať, že mesto spravilo výnimočný krok, ktorý mnohí vítajú. Obdobu pripravuje v malej miere aj slovenská vláda s ministrom zdravotníctva. Ten chce sprísniť kontroly, hoci zo začiatku by dodržiavanie nových protifajčiarskych zákonov bolo asi problém ustrážiť. Najskôr sa chce zamerať na bary a reštaurácie a teda miesta, kde sa fajčí najviac. Konečne sa asi prichádza s niečím, čo chce riešiť dávny problém a nefajčiarom zostávalo len trpieť. Úrad verejného zdravotníctva sa vyjadril, že „fajčenie by sa malo zakázať po novom aj na festivaloch a koncertoch“. Je podivné, že až teraz prišli na to, že niečo také treba obmedziť. Samozrejme, že každý jeden fajčiar ma teraz nenávidí a odmieta tieto riadky názorov, o tom nepochybujem. Ako divák v obecenstve v amfiteátri pod holým nebom, ako divák niekde na festivale, alebo nebodaj na pláži pri jazere nemienim dýchať smrad niekoho, čo si vedľa zapáli. Poväčšine ak takého človeka upozorníte, že vám to vadí, musíte počítať s neprimeranou reakciou, arogantnosťou, a len vo veľmi malej miere s pochopením. Na každom jednom festivale, ktorý sa mi podarilo minulý rok navštíviť sa fajčilo vo veľkom. Nikto neriešil, či smrad niekomu vadí, či náhodou nie je človek chorý a nemá problém s dýchaním a podobne. Rovnako tak aj reštaurácie, ktoré majú oddelené miestnosti pre fajčiarov a nefajčiarov ich majú naozaj oddelené len niektoré. Úžasnou je reštaurácia taká, ktorá má tieto miestnosti oddelené páskou, alebo 1m vysokým plexisklom. Úžasné je ísť na obed do reštaurácie s tým, že vám v polovici vášho jedenia nejaká veľmi dôležitá pani s výzorom „dôležitej dámy“ zapáli s dymovou hnátou smerujúcou rovno pod váš nos. Drzo v tom potom pokračuje až kým ju nenapomenie samotný personál, nie nejaký obyčajný blbec, ktorý žerie niekde vedľa.
Slovensko má vážny problém s fajčiarmi
Niektorí ľudia nemôžu za to, že ochorejú na astmu, prípadne majú iné zdravotné problémy pre ktoré nemôžu byť v spoločnosti fajčiarov. Nehovoriac o deťoch. Nedávno pri väčšej ceste miestami Bratislavy sa mi podarilo nájsť viac ako 12 mamičiek, ktoré pri tlačení kočíka pofajčievali cigaretu. To som si myslel, že niečo podobné je v rómskych osadách a na miestach, kde zmysel života už človek dávno stratil. Pondelkové ráno na jednej nemenovanej zastávke ľudí zo zastávky odpudzoval chlapík, ktorý si veselo nerušene fajčil cigaretový smrad a neprišlo mu divné, že po ňom zazerajú najmenej piati ľudia. Na ďalšej zastávke si fajčili hneď traja chalani a to v zastávke svieti nálepka obmedzujúca fajčenie. To naozaj nikto nerieši. Spomínam na koncert Boney M, kde bolo toľko fajčiarov, že pokiaľ ste si pôvodne kupovali lístok na koncert, tak ste si v skutočnosti kupovali asi lístok na vyúdenie smradľavými cigaretami. Je naozaj skvelé vojsť do nejakého podniku na kofolu, ale už pri dverách vás ovalí nechutný smrad cigariet. Ak ho aj človek prekoná a potrebuje dnu vojsť niečo prejednať, vychádza zasmradený do takej miery, že oblečenie je ďalej nepoužiteľné, kým sa nevyperie. Počas hokeja som zašiel so známym na obchodné stretnutie do jedného podniku, kde sa nefajčilo a bol pokoj. Skvelé miesto na prejednanie obchodných vecí pri dobrom čaji. Len čo začali hrať hokejisti svoj zápas, podnik sa naplnil ľudom. To by určite problém nebol, keby ako naschvál skupinka troch najbližších hneď nefajčila jednu za druhou a nevyfukovala rovno pred seba. Teda na nás. Smrdeli šaty, neskôr auto, aj izba, kým sa človek nevyzliekol a nedal veci do prania. Použiteľnosť oblečenia bola pre tento deň veľmi krátka. Deň na to si priamo vo vlaku pofajčieval starší pán v priestore medzi vozňami. Behom dňa sa potom s fajčiarmi stretnete na letných terasách všade, kde by ste si chceli vychutnať kávu, čaj, alebo jedlo. Na pešej zóne úplne bežne. Nebodaj ste zatúžili po troche pokoja a pohody v Medickej záhrade? Cha! Nejaký pokoj a relax skončí len čo si blízko vás uľaví aj nejaký fajčiar so svojim smradom.
Mnoho ľudí už cigaretu berie za takú samozrejmosť, že fajčiarov ani nevnímajú. Fajčiari ju berú za takú samozrejmosť, že neriešia niekoho, komu by mohli vadiť. Taký príklad majú aj deti – „každý fajčí a stále žije, budem aj ja…“ Svojho času celkom bežne doobeda na Krížnej ulici fajčili ľudia priamo v zastávke. Dnes aj neskoro večer možno niekoho takého nájsť, poväčšine ak je na nej sám. Na Nivách ešte včera fajčil pán okolo 22 hodiny opretý o zastávku štýlom, pri ktorom nepotreboval k cigarete ani dvíhať ruky, lebo obe mal vo vačkoch a stačili na to vycvičené ústa. Možno tým len robil dojem na dámu 5 metrov od neho, keď už na ňu toľko civel. Po koncertoch takmer so stopercentnou úspešnosťou sa fajčí na zastávke pri Pasienkoch. Ľudia si za celé vystúpenie alebo športový turnaj nemohli zapáliť a tak fajčia na zastávke medzi ľuďmi. Pokiaľ je vyťažený starý most chodcami a idú v skupinkách, nájdete medzi nimi aj nejakého fajčiara, ktorý smradí na ľudí v blízkosti neho bez toho, aby sa o to žiadali. Samozrejme, že opäť ide o príklad vychádzajúci z reality, ako všetky vyššie aj nižšie spomenuté.
Našli by ste miesto, kde je povolené fajčiť priamo v obchode a dýchať smrad na cudzie deti? Nie? Dozviete sa…
Ten najväčší gól sú naše obchodné centrá, kde vo veľkých krytých halách v ich strede majú kaviarničky svoje rajóny. V nich posedávajú kávičkári s cigaretou – smrad ide na ľudí, stúpa len pomaly, drží sa v týchto halách a nejde preč. Odsávanie vzduchu funguje len niekedy a to aj tak neúčinné. Rád by som videl toho blázna, čo toto schválil. Len v Bratislave sú takéto miesta minimálne tri. Naozaj skvelý výmysel. Koľko krát idete cez halu takéhoto obchodného domu, deti s rodinami sa presúvajú od obchodu k obchodu, do detského kútika, k potravinám, k butikom a len čo vyleziete z nejakého obchodu, už vás ovalí ten nechutný smrad od ľudí, ktorí akoby naschvál sa tvárili všetci do jedného ako páni a vážené dámy. Škoda, že oči nemôžu byť kamerou so záznamom. Prehral by som teraz nižšie scénu, keď sme prechádzali k jednému hračkárstvu, šla pred nami matka s buginou a dieťaťom po vlastných, keď dáma v čiernom a v panterovej blúzke vydula cigaretový smrad prvotriedne z takéhoto vysunutého miesta na sedenie priamo do cesty tejto mamičke s deťmi. Tí sa nejako nad tým nepozastavili, to malé v bugine len krátko zakašlalo a bez zastavenia sa pokračovalo ďalej. V tej chvíli sa mi prehrala scénka, kde bandita odstrelí koltom niekoho cigaretu z papule, až som sa pristihol pri tom, ako dvíham ruku v znak zbrane.
Je málo ľudí, ktorí skrátka píšu o tom, že im cigaretový smrad vadí. Nepochybne aj môj názor niektorým fajčiarom vadí. Neradi vnímajú a registrujú nefajčiarov a ľudí, ktorí nemienia trpieť niekoho zlozvyk a nemienia si nechávať ničiť vlastné zdravie. V New Yorku je jeden problém, že pokiaľ prechádzate ulicami a biznis centrami, mnoho ľudí a zamestnancov z budovy chodí fajčiť von na ulicu. Rovnako tak v Londýne. Nie všade majú balkóny a fajčiarske miestnosti. Pri bežnej prechádzke ulicou tak na týchto miestach príde človek k nechutnému smradu na oblečení, k dôvodom zvraštiť nos, alebo k chuti sa vrátiť k závislosti ak sa podarilo odnaučiť. Možno si len viac všímam tento problém, alebo len som na fajčiarov, ktorí na mňa dýchajú, viac vysadený. Nech je ako chce, tento problém tu je a osobne len vítam jeho riešenie. Len už teraz všetci vieme, ako veľmi sa to bude dodržovať.
