Písať o smrade v MHD by sa skôr hodilo v krajinách rozvojových, niekde vo Východnej Európe, alebo pred rokmi na Balkáne. Nedá mi ale nepripraviť jednu úvahu, ktorá sa zakladá na skúsenostiach už viacerých dní. V MHD totiž výrazne cítiť, kto čo jedol na raňajky, či si umyl zuby, nohy, alebo či sa vôbec umyl. Zopár konkrétnych situácií prinášam nižšie a skôr pôjde o súhrn myšlienok, než o nejaké vyčítanie vodičom.
Vianočné trhy
Počas vianočných trhov pri vchádzaní do prostriedkov MHD takmer vždy vnútro zapáchalo prisilno cibuľou. Všetky električky, ktoré prechádzali centrom boli doslova napáchnuté cibuľou, keďže stačia dvaja ľudia s cibuľovým dychom, aby spravili podivnú atmosféru v električke. Rovnako tak v autobuse, keď sa ich nazbieralo pár.
Vodič fajčiar
Niektorí vodiči fajčia a fajčia aj počas jazdy. Aj keď tento jav sa za posledné mesiace akoby vytratil, stále cigarety silno cítiť pri vstupovaní do prázdnej električky na štartovnej zastávke. Takých je viac, kde smrad prinúti ľudí otvoriť si vnútri okno.
Prdiaci cestujúci
Sú cestujúci, ktorí si skrátka pustia a nemienia si trápiť brucho. Sú takí, ktorí zámerne chcú svojím „vetrom“ vrátiť niečo, čo zažili sami nedávno od niekoho iného. Ale sú aj takí, ktorým to ujde samo, počuť to, ale hrajú na to, že to neboli oni. Najhoršie sú tie, ktoré sa k vám dovalia tíško a oslepia vás svojou hnilobnou arómou podobne ako minulý týždeň ráno v priamom centre mesta. Ak ste si náhodou dovolili otvoriť okno, dôchodca do vás šmaril hrot svojej palice a vynadal vám do šialencov, že chcete otvoriť okno. Hlava na hlave, možno vonku trochu chlad, ale vzduchu minimum. Dôvod vystúpiť o niečo skôr, ako inak.
Bezdomovci
Klasickí produkovatelia smradu, chorôb a tiež nie príliš vábnych pocitov. Tento smrad je možno jediný riešiteľný zo všetkých spomenutých. Pretože títo pasažieri tu naozaj nemajú čo hľadať v takomto stave. Úžasní sú najmä tí, ktorí sú agresívni, chcú si sadnúť, alebo sa obtierajú o mladé ženy, aby si tak spravili aspoň duševne dobre.
Frajeri
Títo sú skvelí a na šťastie nie sú tak častí ako vyššie spomenutí. Títo sú skrátka tí, ktorí to preženú kolínskou, vodou po holení alebo parfémom.
Spotení a neumytí
Spotení môžu byť ľudia v lete. Dá sa to ospravedlniť, keď sú horúčavy a človek sa ponáhľa domov. Nedá sa však odpustiť, ak si človek oblieka už najmenej dvakrát spotené veci opäť ráno na ďalší deň a v nich hodlá zotrvať ešte nejaký čas. Odev si žiada, aby sa hodil do práčky, možno aj so samotným nositeľom naraz, ale ten asi šetrí, alebo zámerne od seba odrádza ľudí a priťahuje pohľady. Pri spísaní tejto úvahy mi ešte sused Jozef káže spomenúť desiatky dôchodcov, ktorí sa neumývajú a obliekané odevy videli práčku len na letáku z hypermarketu.
Tí, ktorí sa zrejme radi dusia
Medzi všetkými ľuďmi sú ľudia normálni, len s malým neuvedomením si iných okolností. Predstavte si električku, v ktorej je plno ľudí, stoja, sedia, niet miesta a hlava doslova na hlave. Je ráno a ľudia sa naozaj tesnajú v mieste, kde jediným zdrojom vzduchu je moment, kedy sa otvoria dvere. Úzkosť pre klaustrofobika, ktorá je psychická a vážna. Vysmeje sa tomu každý idiot, ktorý nepozná, čo to je byť klaustrofobik a vysmeje sa tomu tiež každý idiot, ktorý si myslí, že klaustrofóbia neexistuje. Verte, že takí ľudia sú najmä v Bratislave v pomere 2 ku 5. Napríklad dnes ráno sa jedna nekonkrétna električka naplnila dostatkom ľudí, ale to samozrejme slečna vedela, že sa tak stane. Otvorila preto okno zámerne pred sebou, čo jej pomáhalo aj pri klaustrofóbii prežiť. Po malej chvíľke dáma pred ňou naobliekaná viac ako polárny bádateľ, zatvorila okno, na čo si slečna za ňou hneď otvorila okno nad sebou. Vzadu sa ozval komentár, že by ho mohla zavrieť. V tej chvíli prišla ruka dámy a zatvorila aj to okno nad slečnou. Ak sa ohradila, partner dámy sa vyjadril, že má cestovať taxíkom. Nastala dilema.
1. vonku je zima, vnútri teplo, niekomu možno fúkalo na hlavu, avšak dáma mala čiapku nasadenú počas celej trasy v električke. Dá sa pochopiť, že môže byť zima. Nedá sa ale pochopiť, že sa okno drzo zatvorí a vôbec nie je niekto ústretový k problémom ako klaustrofóbia.
2. vnútri je síce teplo, ale smrad podobný výlučkom fretky a zmesi pokazených vajec. Tento smrad v okolí Miletičovej ulice vystriedal niečí prd. Električka bola doslova plná hláv naukladaných vedľa seba a žiadne okno otvorené. Dusno a smrad očividne mnohým nevadil. Ale pozor. Bola to len chvíľka, keď zavrela dáma tak namyslene aj druhé okno a na druhom boku o niečo vzadu niekto otvoril okno. Slečna nebola jediná, komu smrad vadil a uvedomoval si to dusno. Ak sa k tomu pridá klaustrofóbia, ktorá podľa niektorých ľudí je len výmyslom, tak to veru neprajem len tak hocikomu zažiť.
Ešte by sme našli pár pôvodcov smradu v MHD. Môžu to byť aj predmety. Rozliate pivo, zvratky, výkaly na topánkach a ďalšie. Nuž len tieto konkrétne sa mi zachcelo spomenúť v tejto úvahe, v ktorej na nikoho nikto neútočí, len pripomína, že občas to stojí za zamyslenie. A najmä má tento článok menšiu úlohu, spomenúť pojem klaustrofóbia, ktorý naozaj existuje.
